Tento rok pripadol letný slnovrat na 21.júna. Slnko zdanlivo putuje po oblohe, na slnovrat sa otočí a putuje späť. Na pár dní však zdanlivo zastane. Toto odobie 3-4 dní sa po latinsky nazýva SOLSTITIA. Zdá sa, že sa Slnko nehýbe, avšak táto nehybnosť skrýva pod povrchom mnohé zmeny. Mnohí ľudia pociťujú v období slnovratu napätie, ktoré potom postupne začne opadávať a rozptyľovať sa.
Ja som mala tiež stresy, lebo som mala naraz priveľa práce, primálo času a k tomu ešte predstavu leta, v ktorej by som pracovala dosť veľa hodín týždenne. Avšak celé sa to zvrtlo: namiesto 2-3 dní okolo víkendu, čo som mala pracovať ako turistická sprievodkyňa vo vínnej pivnici ako minulý rok (viď článok ÚTRŽKY ZO ŽIVOTA BURŽOÁZIE alebo KAŽDÝ DEŇ JE NEDEĽA 8/2020) budem pracovať na iných projektoch. Hodiny relaxácie, workshop vytvárania Zenových záhradiek, natáčanie videa, hodiny aerobiku, platené tanečné vystúpenie...to všetko mi vymysleli druhí počas dvoch dní. Fajn.
Ako Slnko, čo sa naoko nehýbe, no pripravuje sa na veľký obrat, tak mňa pod zdanlivo kľudným povrchom rozrušilo niekoľko udalostí. Jeden kamarát mi oznámil, že sa mu narodil syn a druhý, že mu zomrel otec. To ma samozrejme primälo zamyslieť sa nad vlastným životom a smrteľnosťou a tým, akým spôsobom chcem využiť čas, ktorý mi bol daný.
Tiež ma dosť prekvapilo, keď sa mi známa zdôverila, že si začala zarábať ako prostitútka. Robí to dobrovoľne, dokonca z pozície, že svojim klientom pomáha nielen uľaviť sexuálne napätie, ale aj aby sa v živote cítili mnej osamelo. Dokonca má priateľa, ktorý s tým nemá problém (ten sa zasa ide oženiť s ich mužským známym, aby mu dopomohol k legálnym dokumentom, ale to bude téma na iný článok).Problém s tým nemám ani ja, aspoň teda nie morálny: pokiaľ sa ona rozhoduje slobodne a nikomu neubližuje, nech si robí, čo chce. Zostala som však ohúrená tým, čoho je táto žena schopná. Rada by som mala jej úroveň slobody, sebaistoty, odvahy alebo ako to nazvať. Nechápte ma zle, netúžim pracovať ako prostitútka. Príklad povolania je náhodný. Ide o to, že niekto z môjho okolia je schopný niečoho, čo je podľa mňa veľmi náročné a čoho by som ja schopná nebola. Zároveň to vo mne vyvoláva obdiv a zároveň akýsi smútok, lebo cez ňu vidím samu seba ako značne obmedzenú. No ja netžim po tom, aby mi za sexuálne služby platili neznáme osoby, tak ma nemusí zarmucovať, že ja by som to nedokázala. Možno zas ja robím úplne prirodzene veci, čo by nedokázala ona.
Tretia udalosť, ktorá ma prinútila prehodnotiť moje hranice súvisí s populárnym druhom cvičenia zvaným Zumba. Moje známe videli, že som telocvični, kde som niekoľko týždňov zastupovala chorú inčtruktorku, predcvičovala Zumbu. Prejavili záujem o hodiny. No pravda je tá, že hoci mám licenciu na precvičovanie Zumby, ja cvičím niečo iné. Nazývam to Aerobický tanec, vyberám si vlastnú hudbu a vytváram vlastné choreografie/zostavy, lebo sa mi hudba a zostavy používané v Zumbe nepáčia. Dilema bola tá ako to propagovať, lebo ľudia poznajú značku Zumba, lebo je rozšírená a je im povedomá. No ja nemôžem tvrdiť, že cvičím Zumbu, aby som prilákala viacej klientov, lebo by to bolo klamstvo. Rozhodla som sa zostať verná sama sebe, cvičiť to, čo baví mňa a keď sa ku mne pridajú druhí, tak fajn.
Nuž, možno tento mesiac priniesol na prvý pohľad bezvýznamné čriepky zo života, no v skutočnosti dôležité zamyslenia sa, krátkodobé vybočenia z rovnováhy a radostné návraty k vlastnému centru.
No hay comentarios:
Publicar un comentario