MISS PLATYPUSSY 5/2021

V máji sa stali dve udalosti, ktoré plánujem v tomto článku spojiť.
V prvom rade som v rámci načej lokálnej ekofeminisitickej skupiny organizovali kultúrny program. Nakoľko 8.marca, na Deň žien, bolo zakázané združovanie sa, spravili sme pôvodne plánovaný program na túto práležitosť 8. mája. Na múr sa maľoval veľký portrét známej galícijskej spisovateľky, počas celého dňa sa predávalo občerstvenie a robil sa kultúrny program s rôznymi vystúpeniami: hudba, tanec, spev, zhudobnená poézia, ohňová show...Bol to pekný deň, zúčastnilo sa veľa známych. Jedna z choreografií, s ktorou som vystúpila, má názov Miss Platypussy a vzdáva hold takzvaným FLAPPERS, ktoré poznačili dvadsiate roky minulého storočia.

Dá sa povedať, že flappers boli predchodkyne modernej ženy. Vzbúrili sa proti zaužívaným pravidlám a rigidným puritánskym normám, ktoré boli rozšírené počas prvej svetovej vojny. Prelomili schémy toho, čo bolo spoločnosťou očakávané ako správne správanie "slušných" žien: Flappers prestali používať korzety, priam urážali verejnú morálku krátkosťou svojich sukien a vlasov, začali sa správať ako muži (vrátane fajčenia, pitia alkoholu, nosenia nohavíc a ba praim neslýchaného šoférovania atomobilov!). Tieto nehanebnice počúvali jazz, vyznávali slobodu a radosť zo života, rebéliu voči zaužívaným normám... a tým sa v očiach mnohých stali priam stelesnením nemorálnosti. Súhlasím s tým, že isté prakticky sú zdraviu škodlivé a nemali by sa propagovať, ašak vzdávam hold týmto ženám, ktoré riskovali svoju reputáciu v boji za to, aby mohli byť slobodné a uznávané ako rovnocenné mužom.

Druhá udalosť súvisí s mojím známym Josém, ktorý sa so mnou po dlom čase, čo sme neboli v kontakte spojil a navrhol, aby sme obnovili projekt spred mnohých rokov a spoločne robili hudbu. On hrá veľmi dobre na gitare, ja budem spievať a budú nás sprevádzať ďalší dvaja hudobníci (bicie a basová gitara). Veľmi ma to potešilo, veď spievam rada. Keď som o tejto udalosti s nadšením referovala môjmu otcovi, ten ma totálne zmrazil otázkou, či ma môj priateľ v tomto projekte podporuje. Nechelo sa mi vzsvetľovať mu, že ma ssamotná otázka oberá o energiu. Žena nepotrebuje povolenie muža aby si šla za svojimi profesionálnymi alebo životnými cieľmi, ako v nedávnej minulosti, keď si si nemohla ani len otvoriť účet v banke bez povolenia manžela (veď načo by ti bol, keď si nezarábala za prácu starostlivosti o domácnosť a výchovu detí, však?). Súhlasím s tým, že dôležité pracovné a životné rozhodnutia je namieste predebatovať s partnerom, avšak v dnešnej dobe sa už aj my ženy môžeme slobodne rozhodovať, či a ako cheme pracovať a čomu chceme venovať náš voľný čas.

Nuž a za ttuto, pre môjho otca nevinnou otázkou, sa skrýva kultúrny nános mnohých storočí patriarchálnych vzorov myslenia. Podľa nich ženy, čo vystupujú verejne (napríklad ako speváčky, tanečnice, herečky)...sú ženy verejné. To znamená, že majú pochybnú morálku a spávajú hlava nehlava absolútne s každým, hlavne so všetkými mužskými členmi kapely alebo súboru, samozrejme s riaditeľmi, aby dostali svoje miesto a minimálne s polkou publika po každom predstavení.

Nuž, každý vychádza z vlastných skúseností. Vďaka Bohu sa cítim dostatočne sebaisto, aby som sa slobodne rozhodovala robiť to, čo ma baví podľa vlastných morálnych kritérií, a že mám chápavého priateľa, ktorý v sebe nemá ani štipku z tohto konzervatívneho rozmýšľania a podporuje ma vo všetkom, čo mi spôsobuje radosť.
Vďaka Flappers za príklad a inšpiráciu.