REPOBOASONS alebo LOKÁLNA POLITIKA, DEMOGRAFIA A DEMOKRACIA 7/2021

V júli mala byť v našej obci nevídaná udalosť: festival balkánskej hudby pod názvom REPOBOASONS, čo je slovná hračka viac menej preložiteľná ako Zvuky znovuosídlenia/znovuzaľudnenia. Spolu s kultúrnym programom mal slúžiť aj na to, aby sme do nášho kraja pritiahli bývať sympatických ľudí. Bohužiaľ festival bol priebežne odsunutý kvôli opatreniam Plándémie.

Región, v ktorom žijeme, je značne vyľudnený. V našom okrese je nás 315, z toho drvivá väčšina sú starší ľudia. Ich deti sa odsťahovali do mesta za víziou lepšej budúcnosti a tí, čo tu zostali, starnú a odchádzajú na druhý svet. No stále viac je nás, novousadlíkov, čo sme sem nielenže prišli žiť, ale sa aj snažíme robiť veci pre spoločné dobro:
Miestna skupina Prateľov zeme, čo je cca 6-10 ľudí, raz do mesiaca upratuje niektorú z ilegálnych skládoch v lese. V skupine XEIRA (termín voľne preložiteľný ako spoločné práce/ susedská výpomoc) je nás 13, každý týždeň sa zídeme na výpomoc u niektorého člena porýľovať záhradu, vymeniť škridle na streche, omietať steny hlinou, pokosiť lúku...čo je treba na danom "gazdovstve".
TARABELADA je združenie asi 40-50 ľudí, väčšinou remeselníkov a umelcov, ktorí spoločne organizujú trhy na predaj svojich výrobkov. Toto združenie tiež využívme na spoločný nákup trvanlivých potravín vo veľkých množstvách a bio kvalite.
Ďalšia skupina je naša lokálna ekofemistická bunka A COLECTIVA. V rámci nej sa snažíme zlepšiť podmienky života (hlavne) žien v našom regióne. A tak sme sa začali miešať do lokálnej politiky. Mnohým, vrátane nášjo starostu z toho vstávajú vlasy dupkom, lebo my navrhujeme a požadujeme a on nie je ochotný pohnúť ani prstom. Veď načo, keď ho už roky znovuzvolia všetky staršie osoby a je si istý svojou pozíciou. Zabúda však na faktor demografický: kým starší ľudia majú tendenciu umierať a podľa udalostí posledných rokov je zrejmé, že mladých alternatívnych novousadlíkov pribúda, je len otázkou času, kedy sa demografické vážky preklopia na našu stranu. Bohužiaľ, ako som už bola prezradila, náš starosta nehne ani brvou (doslova), keď ho o niečo žiadame. Pomáha občas, no aj to len piatim starším pánom, čo dorábajú víno. Zvyšných 310 obyvateľov je nedemokraticky ignorovaných.

Druhá téma v rámci lokálnej politiky, do ktorej sme začali strkať náš všetečný ekofeministický nos sú dotácie na prevenciu domáceho násilia a podpou rovnosti medzi pohlaviami. Každá obec dostáva na tieto účely peniaze od štátu. U nás sa tie peniaze alebo neminuli, lebo nemal kto za ne zorganizovať žiadnu aktivitu (kým starosta je suchohríb, sekretárka sa ide utopiť v pohári vody keď má preloliž krížom viac než jedno steblo slamy denne) alebo druhá možnosť je subdodávateľ, v podobe nejakej firmy, ktorá tie aktivity na podporu rovnosti medzi pohlaviami zorganizuje. No je to často za premrštené ceny alebo ponúkajú aktivity, ktoré nikoho nezujímajú. Presne to sa stalo v okolitých okresoch: ako veľká voda sa privalila súkromná firma, čo presvečila starostov, aby ju najali, a ponúka aktivity, čo sú jednak mimo našej reality, jednak ich honoráre vyvolávajú závrať.
Príklad: obec má 500€. Za ne prijde pani z veľkého mesta na dve hodiny nám porozprávať o teórii feministického hnutia počnúc 19.-tym storočím. Tetu Máriu, čo má 80 rokov, to vôbec nezaujíma a mňa, čo sa zaujímam o feminizmus, tiež nie. Viem si predstaviť stráviť tie dve hodiny omnoho zaujímavejším alebo užitočnejším spôsobom. Ak budem chcieť vedieť o teórii feministického hnutia počnúc 19.-tym storočím, prečítam si o tom knihu.
Rekapitulujem: dve hodiny teórie, kam nepôjde ani teta Mária, ani ja, a dôležitá pani, čo žije v meste vzdialenom 50 km a nevie o našom spôsobe života nič, si vyúčtuje 500€. Alternatíva: spýtame sa tety Márie, čo by chcela robiť. Rada by sa zišla s kamarátkami a trochu hýbala kostrou. Zhodou okolností som učiteľka jógy a za 500€ odučím hodiny počas viacerých mesiacov: tetky sú rady, že sa hýbu a môžu sa stretnúť a poklebetiť, a ja mám prácu. A pani z mesta nech radšej napíše knihu, lebo tu nepotrebujeme jej rozumy. Potrebujeme robiť podľa našich potrieb a nie podľa toho, čo považuje za dôležité ona. Zbytočne niekomu ponúkať chlieb, ak je ten človek smädný. Tete Márii sa život zlepší omnoho viac v tom druhom prípade, som o tom presvedčená. A môj tiež.

Nuž, ako som bola spomenula, v okolitých okresoch naleteli tejto firme. My máme našťastie na obecnom úrade inflitrovaného inteligentného človeka, ktorý tieto osoby prekukol, a naša obec sa dohodla s inou firmou: takou, čo je otvorená návrhom, priam oceňuje, že jej pomôžeme zistiť potreby miestnej ženskej populácie a starostovi navrhne akivity podľa toho. Takto sa podľa mňa robí miestna politika: ľudia pre ľudí, lebo tak získame všetci. All win.