ALL I WANT FOR CHRISTMAS IS ME 12/2019

Zvyčajne cestujem na Vianoce na Slovensko. Stráviť sviatky s rodinou, stretnúť sa s priateľmi, ktorých som nevidela celý rok, a ktorí sa podobne ako ja vracajú do rodiska zo všemožných kútov sveta. Tento rok som sa však rozhodla, že nepocestujem.

Jednak je cesta veľký stres (minulý rok som zmeškala lietadlo, a aby mi neprepadla letenka toho nasledujúceho, tak som si chytro na mieste kupovala druhú letenku). Lietadlá, autobusy, vlaky...ak máš rezervu a mešká ti predchádzajúci spoj, lístok prepadne. Ak rezervu nemáš, je možné, že spoj je už plný cestujúcich a jednoducho ťa nevezme...a do druhého dňa už nie je iný spoj.

Potom ja vždy očakávam vianočný čas s veľkým, priam detským nadšením, no nakoniec to vždy prejde rýchlo a nie je to nič výnimočné, tak som nakoniec sklamaná. Tento rok som si vybrala, že mi bude trochu smutno kvôli tomu, že som nepocestovala, ako že podstúpim stresujcu cestu, budem v očakávaní čara a nakoniec budem opäť sklamaná.

Nuž ale najdôležitejší dôvod je ten, že nemám momentálne psychickú silu na to, aby som šla za rodinou a priateľmi, lebo je to pre mňa, zdá sa, akýsi druh skúšky, previerky ako sa mi darí v živote. Mám potrebu dokazovať a pocit, že musím vysvetľovať prečo a ako žijem.

Stále dookola tie isté otázky a stále dookola tie isté odpovede:

- Nie, nemám priateľa (zrejme som úplne otrasná osoba a nikto to so mnou nevydrží).

- Nie, nemám deti (viď prvý bod, veď nemám ani priateľa).

- Nie, nemám stabilnú prácu a veľa peňazí (a tak mi to vyhovuje, lebo ja sa chcem venovať jóge a tancu).

- Áno, bývam na lazoch, na "konci sveta" (a je to to najlepšie rozhodnutie, aké som v živote spravila).

- Nie, nevrátim sa žiť na Slovensko (necítim sa tam dobre, necítim sa tam doma).

Týmto je viac- menej konverzácia vyčerpaná. A aj ja. Ešte poznámky v štýle "ty so svojimi schopnosťami by si mohla dosiahnuť v živote oveľa viac"...ako napríklad pracovať 40 a viac hodín týždenne kdesi v kancelárii, pre Európsku úniu ako prekladateľka (rozumej: stroj, ktorý prekladá z jedného jazyka do druhého rozumy iných ľudí, no nemá právo na vlastný názor) a žiť v sivom Bruseli, kde sa nikto neusmieva a všetci maskujú svoju existenciálnu neistotu tým, že sa tvária dôležito alebo si kupujú drahé autá/parfémy alebo iné predmety, o ktorých si myslia, že zvýšia ich osobnú hodnotu.

Jasné, ja so svojimi schopnosťami som "len učiteľka telocviku pre vidiecke ženy". Keby som aspoň učila podnikateľov v Barcelone, to by bolo lepšie, nakoľko majú väčšiu hodnotu ako vidiecke ženy. Ja so svojimi schopnosťami "len" študujem filozofiu, religionistiku, psychológiu, anatómiu, lebo jóga je o tom všetkom a tanec nie je len naučiť sa kroky a mať pekné šaty, tanec odráža samotný život a existenciálne otázky, ktoré si v ňom (poniektorí) kladieme. Ja "len" žijem podľa určitých hodnôt, ktoré sa snažím predať iným ľuďom, som im príkladom a inšpiráciou, "len" žijem sama a samostatne si zabezpečujem živobytie pre seba a svojich dvoch psov už 14 rokov v "cudzom svete", "len" mám čas prechádzať sa v lese, športovať, stretávať sa s priateľmi, "len" na sebe neustále pracujem, aby som bola dobrý človek, užitočný pre komunitu, aby som rástla a vyvíjala sa emocionálne a spirituálne, "len" sa stravujem zeleninou zo záhrady namiesto toho, aby som si naplno užívala smog, hluk, asfalt a stres nejakého veľkomesta.

Áno, ťažko pochopiteľné, avšak toto všetko som si ja vedome vybrala a vytvorila, cítim sa šťastná a slobodná. Len sa mi to nechce nikomu tento rok dokazovať, lebo mám skutočne veľmi nízku rezervu osobnej energie. Nachádzam sa v procese existenciálnej krízy. 

Tá začala v polovici októbra problémom s kamarátkou, to som začala o sebe pochybovať v priateľských vzťahoch, pokračovala začiatkom novembra problémom s milencom, keď som začala o sebe pochybovať v partnerských vzťahoch, neskôr som o sebe ešte začala pochybovať profesionálne...začala som sa točiť v "Moreninom kotli", vo víre pocitov neistoty, nedostatočnosti, nemilovanosti, osamelosti, viny, hnevu, úzkosti, žiarlivosti, závisti, zúrivosti, depresie, smútku. Začala som sa čistiť, analyzovať, identifikovať vzorce správania, ako sa cítim, ako sa správam k ľuďom, aká som a aká by som chcela byť...začala som očisťovaním sa od pocitov viny a pocitov ukrivdenosti z minulosti, aby ma zbytočne neoberali o energiu. V procese Karmagedonu som sa zo seba snažila dostať pocity hnevu (krivdy od druhých) a viny (krivdy spáchané na druhých)...a tak teraz zostáva smútok z toho, aká som (neistota, nemilovanosť a neschopnosť milovať, vyplývajúce zo zážitkov z môjho detstva) a ako sa správam k druhým ľuďom- rodine, priateľom, partnerom...snažím sa preprogramovať svoj software, vybudovať novú Dariju, posilňovať v sebe pocity vyrovnanosti, pokoja, sebaistoty a láskyplnosti.

Sústreďujem sa na seba, na svoje pretvorenie, pretransformovanie pomocou každodennej meditácie, rozhovorov s psychologičkou, štúdiom literatúry, sebaanalýzou (písanie denníka, písanie týchto článkov), terapiou Bachovými esenciami a homeopatiou. Doprajem si čas na svoju premenu. To je momentálne moja najdôležitejšia úloha. Som vďačná všetkým bytostiam, ktoré mi v tomto procese pomáhajú a dúfam, že po šialenosti vo víre v kotli bohyne Moreny nájdem vnútorný pokoj bohyne Meluzíny.

A preto All I WANT FOR CHRISTMAS IS ME.