LIBERACIÓN EMOCIONAL 1/2020

Január mi priniesol ďalší posun v mojom procese dozrievania, budovania samej seba. Niekoľko menších udalostí, ktoré sa mi prihodili, niekoľko úvah a postrehov, no hlavne akcia z 25/1 pod názvom Liberación emocional, teda Citové oslobodenie sa. Ale po poriadku.

Bolo to niekedy koncom júna, keď som na tom bola tiež špatne po citovej stránke, keď ma zavolal známy na pracovné stretnutie. Predstavil mi svojho "šéfa", mladého módneho návrhára z neďalekej obce. Samozrejme gay, nech žije klišé.

Ako vo filme prišli na kabriolete a mladý módny návrhár ma na slnečnej terase nad šálkou kávy poprosil, aby som zatancovala na ich akcii, módnej prehliadke kolekcie Jar/Leto 2020. 

Samozrejme, moja márnomyseľnosť sa slastne vyžívala pri jeho slovách: "Videl som ťa tancovať, veľmi sa mi páči ako tancuješ a ako vyzeráš a bol by som rád, keby si zatancovala na našej módnej prehliadke v modeli, ktorý pre teba pre túto príležitosť navrhnem." Skoro som spadla z plastovej stoličky, to je presne to, čo chce počuť každá (márnivá) tanečnica.

Prezentácia kolekcie mala byť alternatívna: namiesto klasickej prechádzky modeliek a modelov po móle, to celé mal byť "happening". Okrem šiat, ktoré modelky predvádzali, mal každý prisúdenú nejakú úlohu, miesto a rolu v špeciálne vytvorenom priestore, ktorý bol súčasťou umeleckého diela. Ja som mala tancovať na obrovskom vínnom sude, mala na mňa padať sprcha z vína, a na záver sa na druhej strane miestnosti mal z drevenej kade plnej mlieka vynoriť krásny muž čiernej pleti a odniesť ma v náručí. Téma celej kolekcie je teda Citové oslobodenie sa: ako ďalejo dovolíme sami sebe byť autentickí, prejaviť sa pred druhými, nakoľko sa prispôsobujeme sociálnym normám, alebo naopak, nakoľko si ideme vlastnou cestou, nenecháme sa zväzovať, spútavať očakávaniami druhých...skrátka nakoľko obmedzujeme samých seba zo strachu, že ak budeme sami sebou, stratíme nejaké výhody, niekoho nedajbože urazíme alebo nás nebudú mať radi.

Veľmi zaujímavá téma, akurát mi zarezonovala v tomto období môjho života. Mala som teda veľké očakávania, čo sa týka profesionálnej stránky akcie: dúfala som, že tam budú dôležití ľudia z módnej oblasti, niekto z nich si ma všimne a ponúkne mi ďalšiu spoluprácu ako tanečnici. No a po osobnej, citovej stránke som očakávala akúsi katarziu, veľké emocionálne oslobodenie sa od niekoľkomesačného trápenia...

Všimnite si podmieňovací spôsob posledných viet...to znamená, že sa stalo niečo iné...

Najprv však k reálnym posunom, za ktoré môžem vďačiť sebe samej alebo iným. V decembri som si hlavne vyjasňovala vzťah k opačnému pohlaviu. Napísala som list svojmu otcovi, riešila vzťah s bývalým milencom. Títo dvaja dôležití muži v mojom živote majú medzi sebou mnoho podobného, preto sú aj moje vzťahy k nim dvom veľmi podobné: snažila som sa im zapáčiť, vyhovieť, získať si ich pozornosť/priazeň/lásku/náklonnosť.....koniec koncov to bolo akési vtieranie sa...a ja sa oslobodzujem od potreby sa im páčiť, vôbec niekomu vyhovovať. Oslobodzujem sa od strachu, že ak nebudem taká, ako odo mňa očakávajú, nebudú ma mať radi. Oslobodzujem sa od pocitu viny, ak nerobím to, čo odo mňa očakávajú. Nech.

Nech ma prestanú mať radi, keď sa ja prestanem snažiť im byť po chuti. Už nepotrebujem, aby ma mali radi k tomu, aby som bola šťastná. K tomu mi stačí, že mám rada samu seba, nepotrebujem dokazovať navonok iným, že som dosť dobrá, inteligentná, pekná, samostatná atď, aby ma mali radi. Ak ma má niekto rád takú aká som, bez toho, aby som sa ja o to snažila, je srdečne vítaný.

Už necítim hanbu za svoje potreby, priznávam sama sebe, čo skutočne chcem: zrelého a vyrovnaného muža po mojom boku, s ktoým sa cítim slobodná a sebaistá, a s ktorým si vybudujeme zdravý vzťah. Už sa nechcem hanbiť za svoju potrebu cítiť sa milovaná, priznávam si na to nárok. Postupne sa teda oslobodzujem, vyjasňujem si veci.

Napríklad to, že ja som v rozprávke Kráska a zviera a bývalý milenec zas v rozprávke Spiaca krásavica. Ja som Zviera (ak ste tipovali Kráska, veľmi pekne ďakujem), ktoré je v skutočnosti zakliaty princ. Ak stretne niekoho, kto ho bude milovať ako Zviera, oslobodí sa od čarov a znova zmení na Princa. No ale moja Kráska, od ktorej som dúfala vyslobodenie a premenu na princa, lebo ma bude milovať takú aká som, je bohužiaľ Spiaca kráska. Tá sa prebudí len ak ju pobozká skutočný Princ. Nuž a tak sme v bludnom kruhu. Ja čakám, že mi pomôže zmeniť sa na Princa, ona čaká, že za ňou príde naozajstný Princ, inak spí ďalej (s kadekým).

Ja som od milenca očakávala, že mi pomôže mať rada samu seba, aby som sa zo Zvieraťa pretransformovala na Princa, on zasa čaká, že stretne tú "pravú", s ktorou zažije obrovské, intenzívne romantické city, s výbuchmi ohňostrojov v pozadí pri každom ich stretnutí...Rómeo a Júlia by len bledli závisťou. Vyzerá to tak, že nie som dosť dobrá. A tak mi nezostáva nič iné, než sa odkliať sama, dať sama sebe tú lásku potrebnú na tranformáciu, alebo si len uvedomiť, že ja už som ten Princ a celý čas som ním bola, len som uverila, že som zakliata do podoby Zvieraťa. Nuž a Spiacej krásavici želám, aby ocenila aj iné formy lásky, založené na porozumení, rešpekte a bezproblémovom spolužití, ktoré sa budujú vedome krok za krokom, a nie len tie s ohňostrojom...inak prespí celý život.

Vrátim sa na začiatok, k tej módnej akcii, od ktorej som si sľubovala veľké citové oslobodenie sa, katarziu...apocalypsis interruptus....vzplanutie, výbuch a potom náhle nastolenie pokoja, nový náhľad na realitu...no realita bola rozpačitá, ba priam trápna. Zbabraná akcia. Niekoľkohodinový časový sklz (čakala som 6 hodín), nedodané modely alebo časti kostýmov (jedna modelka kvôli tomu dokonca plakala, že nemôže predviesť model na móle), nebol dodaný ani krásny muž čiernej pleti, ktorý ma mal na konci odniesť v náručí a ktorý bol druhým hlavným dôvodom, prečo som do toho šla....

Nuž a môj kostým....pôvodne mal mať dve vrstvy. Prvú som si mala pri tancovaní vyzliecť, odhodiť spoločenské konvencie a odhaliť druhý model, moje "pravé ja". Tá vnútorná časť nebola vyrobená včas, tak som zostala len pri vonkajšej vrste, overale. Ten sa mi na nákrese pozdával, mal ma zahaľovať a odhaľovať v závislosti od pohybov...niečo v zmysle rozprávky Ženský vtip, kde mala hrdinka za úlohu prijsť na stretnutie ani nahá, ani oblečená, aby dokázala svoju dôvtipnosť. Nápad bol fajn, len prevedenie bolo čisté zúfalstvo. Bolo treba použiť látku inej kvality: hodváb, mušelín alebo šifón, klzké, vláčne, padavé látky....no "môj" overal bol ušitý z látky tvrdej, neohybnej, ktorá sa okolo mňa neovíjala, neviala, netancovala, len sa na niektorých miestach môjho tela nabubrala a vyzerala ako cyklámenovo ružový a pistáciovo zelený skafander súdružky Darije Imrichovny. Ani len skafander, bola taká zima, že ten po všetkých stranách pootváraný overal bol skôr skapander. 

Do popuku. Ja som sa snažila tváriť čo najdôstojnejšie (v štýle Cisárove nové šaty), ako krásna tanečnica, a nie ako ruská kozmonautka krížená s nejakým exotickým chrobákom. Snažila som sa zo situácie vyťažiť maximum. Tá časť, keď som tancovala, bola v pohode, užila som si to. Ale nebol to bombastický moment. Skôr som pochopila, že zmeny prichádzajú a odchádzajú postupne, krok za krokom, a nie v nárazoch. A že som v podstate dosiahla svoje citové oslobodenie sa už počas procesu prípravy, nie tancovaním v ružovom skafandri na sude vína. Namiesto katarzie to bola fraška, ponaučenie je, že problémy netreba brať natoľko vážne. Pravda je jednoduchá: pod overalom som celý ten čas vyrovnaná a sebaistá, len som si na povrchu potrebovala prežiť drámy, aby ego dostalo zadosťučinenie.

Teraz ticho po búrke. Kozmický priestor plný nekonečných možností. Vznášam sa v ňom v cyklámenovo ružovom skafandri.