Začalo
sa to v polovici októbra. Najprv napätá situácia s "kamarátkou",
ktorá mi vyčítala isté správanie. Začala som pochybovať o
sebe: aká som, aká by som chcela byť. Aký veľký rozdiel je
medzi tým, ako sa vidím ja a ako ma vidia druhí.
Som sebecká?
Nedoprajem druhým? Začala som o sebe pochybovať ako priateľka.
Potom
som skončila vzťah s milencom. Jednak bol na mňa jeden deň hrubý,
jednak ma už (po niekoľkýkrát) prestalo baviť, že som len plán
B, a že napriek tomu, že spoznal moje dobré stránky a napriek
všetkému, čo som ja pre neho spravila, sa nevedel otvoriť a
nechať, aby sa do mňa zaľúbil. A keď som si uvedomila, že som
robila síce veci pozitívne pre neho, pre náš vzťah, no v
podstate to bola z mojej strany manipulácia, aby som si ho získala
a udržala.....začala som o sebe pochybovať ako o partnerke.
Na
to ešte prišla situácia, ktorá spôsobila, že som o sebe začala
pochybovať ešte aj profesionálne ako učiteľka jogy.
Existenciálna kríza ako vyšitá. Uvedomila som si, že potrebujem/
chcem zmeniť časti seba samej, s ktorými nie som spokojná. A
nakoľko sa mi v nahnevanom stave do mysle vrátili uplynulé krivdy,
rozhodla som sa začať vyrovnávaním si účtov z minulosti. Snažím
sa povedať ľuďom, ktorí mi nejakým spôsobom ublížili, že sa
mi nepáčilo to, čo spravili a ako som sa ja ohľadne toho cítila.
Snažila
som sa to spraviť tým najempatickejším spôsobom (ako mi bola
poradila moja psychologička), no jednak sa mi to nepodarilo vo
všetkých prípadoch a v iných zasa tá druhá osoba nemala
pocit,že to bolo dostatočne empatické a vnímali to ako výčitku,
útok. Tak mám o niekoľko "kamarátok" menej. Avšak
pravdu povediac to boli ľudia, s ktorými som sa necítila až tak
dobre, lebo istým spôsobom neopätovali moje priateľstvo.
Drastická očista.
No
aspoň budem mať upratané vo vzťahoch, prestanem plytvať energiu
na ľudí, ktorým na mne nezáleží, a tak budem môcť byť
láskyplnejšia k tým, s ktorými máme rovnocenný vzťah.

Verím,
že to pre moje "obete" nie je príjemné, ani pre mňa
nie. Keď
rúbu les, lietajú triesky.No je to potrebné. A pravdu povediac sa cítim slobodnejšia,
ako keď som zamlčiavala, keď sa mi niečo nepáčilo, aby som tomu
druhému neublížila alebo aby som si ho nepohnevala (hoci často
šlo o ľudí, ktorí mi neboli sympatickí). Ešte musím natrénovať
tú asertivitu, momentálne to robím tak na tri mínus. Časom to
istotne vycibrím a naučím sa poslať do prdele tých, šo si to
zaslúžia omnoho elegantnejšie.
Zákon
karmy- čo dáš, to sa ti vráti späť. Tiež by sa to mohlo
prirovnať ku gravitácii: všetko skôr či neskôr spadne na zem.
Nemá zmysel sa pretvarovať alebo klamať, pravda vždy vyjde
najavo. Nemá zmysel snažiť sa nevidieť realitu, to sa ti spraví
v oku zákal. Ak nechceš počuť pravdu, zapáli sa ti ucho. Je
dôležité byť úprimný hlavne voči sebe samému. Ja som sa tiež
musela pozrieť na jednu svoju vlastnosť, ktorá sa mi vôbec
nepáči. Nielenže sa snažím líškať ľuďom, na ktorých mi
nezáleží, ale aj od tých, na ktorých mi záleží, vyžadujem,
aby opätovali moje city. Aby mi v rovnakej miere vrátili energiu,
ktorú im dávam ja. A pozornosť/láska/energia sa predsa nemôžu
vynucovať.
Tento
mesiac je teda znamení očisty, zbavovania sa zažratých krívd z
minulosti, aby som prestala plytvať energiu na ich udržiavanie a
potom ju mohla naplno venovať sebe, budovanu novej Darije, ktorá
robí veci lepšie.
Ešte
mám zopár ľudí na zozname Karmegedonu, zostávajú mi tie
najťažšie kúsky - vzťah s bývalým milencom a vzťah s otcom.
Traste sa, vysielam jazdcov apokalypsy.
No hay comentarios:
Publicar un comentario