MULTITASKING alebo AKO POVEDAŤ PRÁCI ÁNO 10/2017

V predchádzajúcom článku som písala o zamestnaniach, ktoré nevykonávam. Aby som nenadobudla povesť lenivej osoby, porozprávam vám o prácach, ktoré vykonávam...

Už po skončení vysokej školy som bola dosť pevne rozhodnutá, že sa budem snažiť nájsť si prácu, ktorá by ma bavila. Neviem si predstaviť, že by som mala stráviť osem hodín denne od pondelka do piatku (prípadne viacej a možno aj cez víkendy) činnosťou, ktorá ma nebaví. Zobudiť sa ráno s myšlienkou, že musím stráviť najbližších osem hodín niekde, kde nechcem byť a robiť niečo, čo nechcem robiť, len preto, že mi za to platia.Samozrejme, závisí od situácie a od toho, koľko platia a činnosť, ktorá ma nebaví, sa dá vydržať. Krátkodobo.

V skutočnosti sa mi zdá dlhodobé vykonávanie práce, ktorá ťa nebaví, ako istý druh prostitúcie. Zapredávaš svoj čas, svoju energiu, svoju životnú silu. Nedokážem si predstaviť, že by som musela "odkrojiť" jednu tretinu zo svojho dňa, akoby to nebola súčasť môjho života. Akoby som tú jednu tretinu nežila.

Ja robím mnoho činností počas dňa, takmer všetky ma bavia, teda nikto ma do nich nenúti, no len za niektoré dostanem aj peniaze. Napriek tomu ich nazývam svojou prácou. Vnímam všetky ako súčasť môjho života.

Za niektoré činnosti mi neplatia, ale sú potrebné - sem zaraďujem svoje zamestnania kuchárky, upratovačky a opatrovateľky psa. Nemám s nimi problém, robím ich s radosťou.

Ďalej je skupina činností, za ktoré mi tiež neplatia,tiež ich robím s radosťou, a ktoré sú úplne dobrovoľné, nerobím ich z nutnosti - to je napríklad písanie článkov na tento blog každý mesiac už takmer tri roky. Niektoré články uverejňuje aj konšpiratívny magazín Zjem aj vlek. Ten však funguje bez reklám, prakticky z ruky do úst, tak mi za články neplatia. Ruku na srdce, robím to kvôli sláve. Jedného dňa si totižto možno ten môj článok všimne niekto, komu sa zapáči môj štýl a začne mi za písanie platiť. 

Tiež mi nikto neplatí za čas, ktorý venujem prekladaniu jednej knihy alebo za pomoc pri organizácii projektov a podujatí.

Nuž a nakoniec sú tu činnosti, za ktoré dostávam zaplatené. Tlmočenie cez telefón a preklady (pozri článok Teletraducciones 4/2014 na tomto blogu), učenie anglického jazyka pre všetkých vekové kategórie, španielsky jazyk pre cudzincov (moji doterajší žiaci boli Dánka, Talian a teraz Nór, ktorého dislexia nám to trochu komplikuje), mám hodiny jógy s dospelými, jógu so staršími ľuďmi, hodiny tanca s deťmi na základnej škole, aktivity na zlpešenie pamäte a kreativity s postaršími dedinskými ženuškami...som vo fáze rokovania s ďalšou skupinou vidieckych žien, ktoré zasa chcú skákať pri aktivite Žumpa (ja to volám aerobický tanec)...občas mám klientov- turistov vo vidieckom hoteli, s ktorými cvičím jógu, tancujeme alebo sa venujeme meditácii... 

Nuž a ešte projekt budúcej práce - zohnať si vystúpenia na svadbách, oslavách, atď., kde mi zaplatia za to, že im zatancujem svoje tanečné choreografie. To by ma bavilo veľmi.

Pravda je, že je to život bez hmotných istôt. Nemám zaručené, že budem mať ten istý počet žiakov v januári ako v októbri. Nájomné však musím zaplatiť rovnako každý mesiac. Nemám istotu, že mi zavolajú, aby som tlmočila. Nemám istotu, že v letných mesiacoch budem mať vôbec nejaké príjmy.

No mám istotu každé ráno, keď sa zobudím, že všetko (alebo takmer všetko) čo budem v ten deň robiť, ma bude napĺňať, budem to robiť s radosťou. Vyvenčím psa, zacvičím si jógu, a kým varím obed, tlmočím cez telefón španielsky hovoriacemu lekárovi a po maďarsky hovoriacemu pacientovi, ktorí mi volajú z Mallorcy. Príde na hodinu španielčiny Nór Tom a zahráme sa pexeso, pri ktorom sa naučí nové slovíčka. Po obede si oblečiem indické sárí a idem učiť deti tanec Bhangra, potom idem so staršímií tetuškami počúvať hudbu z ich mladosti a pýtať sa ich, čo zažili v šesťdesiatom ôsmom. Večer prídu ku mne kamaráti, zacvičíme si a hodinu jógy ukončíme meditáciou. A o jedenástej večer ešte napíšem článok na blog.

Je mi jedno, či je pondelok alebo sobota. Každý deň trochu pracujem, trochu športujem, trochu oddychujem. Nežijem od pondelka s myšlienkou, nech už je piatok. Nemám záchvat hystérie, keď končí víkend. Snažím sa mať každý deň vyvážený. To je moja práca, to je môj život. To všetko som si vybrala ja. A za to som veľmi vďačná.