EMBORA a SAUDADES alebo O PORTUGALSKEJ NÁTURE 8/2017

Pred niekoľkými mesiacmi som začala spoznávať portugalskú kultúru a náturu tamojších ľudí. Už bolo načase, veď to mám za rohom a Galícijčania sa považujú za bratský národ "Viriatov"- aj tak sa nazývajú obyvatelia Portugalska.

Viriato bol bájny bojovník, Rimanmi nazývaný Terror romanorum (Postrach Rimanov), ktorý sa postavil na odpor Rímskej expanzii do krajov Lusitania a Hispania v polovici 2. storočia pred Kristom. V Lusitánii, ako toto územie nazvali Rimania, keď si ho pridali do zbierky svojich provincií, žili národy podobné Keltom. Rímska nadvláda sa im moc nepozdávala, tak to aj patrične dali najavo....  

Viriato alebo Viriathus pochádza z keltského slova "viria", čo je ekvivalent latinského "torquatus", akéhosi náramenníka alebo nákrčníka.

Zaujímavá je tiež jedna z teórií o názve PORTUGAL- ako PORTO (prístav) a GRAL - tá neznáma vec, ktorá má väčšinou podobu kalicha, z ktorého údajne pil Ježiš Kristus pri poslednej večeri a do ktorého bola zachytená jeho krv, keď trpel na kríži. Vec, ktorá bola vyhľadávaná a schovávaná počas stáročí najrôznejšími spoločenskými skupinami za najrôznejšími účelmi....podľa tejto teórie bol grál (alebo teda jeden z nich) privezený loďou práve do tohto kúta sveta - Portugalsko je teda prístavom, kde sa grál vylodil.

Portugalský a galícijský jazyk majú k sebe nesmierne blízko. Niečo ako čeština a slovenčina. Alebo povedzme, že španiečina a portugalčina, z latinskej jazykovej skupiny, sa k sebe majú ako čeština a slovenčina. Jazyk, ktorým, sa hovorí v Galícii, by mal v tom prípade postavenie niekde medzi týmito dvoma, niečo ako jazyk Moravákov (tých z českej Moravy, nie z Veľkej Moravy); na polceste medzi dvoma podobnými, no predsalen odlišnými slovanskými jazykmi.

No a nakoľko po galícijsky celkom obstojne hovorím, nemám problém sa dorozumieť aj v Portugalsku. Začala som teda podnikať výpravy do kultúry Lusov. Samozrejme, že každé zovšeobecňujúce pozorovanie ich kultúry a nátury je značne zjednodušené a skreslené. Nemožno generalizovať, no predsa aspoň trošku, aby som si vytvorila aký-taký všeobecný obraz pre orientáciu, ktorý sa potom priamou skúsenosťou postupne dopĺňa o detaily.

Vypozorovala som, že jedna z hodnôt, ktoré sa v Portugalsku značne oceňujú, je skromnosť. Často počujem, keď ľudia niekoho pochvália, že je skromný (alebo keď je mne vyčítaný nedostatok skromnosti). Portugalci sú tiež slušní v zmysle spoločenského správania - formálne predstavovanie je, zdá sa, dosť dôležité. Prosím, ďakujem a prepáč sú bežné. Zdvorilosť, úslužnosť, formalizmus, sú charakterové črty, ktoré ma v Portugalsku zaujali. Tiež možno povedať, že je to národ skromný a pracovitý. A keď do Portugalska zavítate, jeho obyvatelia sa k vám budú správať tak, aby ste sa cítili ako doma. Portugalci sú otvorení, radi ti pomôžu. Tiež som sa stretla s tým, že je väčšina ľudí "a vontade", teda do pohody. Žiadne stresy. Národ objaviteľov, moreplavcov - to si vyžaduje otvorenú myseľ. A to je v Portugalsku cítiť. 

Ešte sa vrátim k tej skromnosti. Myslím, že to súvisí s veľkosťou národa. Ak je národ menší (10 miliónov v prípade najzápadnejšieho štátu EÚ), nerozdrapuje sa, učí sa cudzie jazyky a má pochopenie pre inakosť, menšiny (Slovensko je v tomto prípade výnimkou). Portugalsko je plné ľudí s tmavou pleťou z jeho bývalých kolónií- Brazília, Cabo Verde, Angola, Azory, Goa v Indii...je to zmes kultúr a rás, ktoré sa navzájom tolerujú, ba priam obohacujú. Aj vo veľkých mestách máte pocit, že sa všetci poznajú, nažívajú spolu v "bairos", jednotlivých mestských štvrtiach. 

Zaujímavé sú názvy dňov v týždni. Nemajú akoby vlastné meno a začínajú sa rátať od nedele. Nedeľa je prvý deň, prvý sviatok a má svoje meno DOMINGO-NEDEĽA, no pondelok je Druhý sviatok (Segunda feira), utorok je Tretí sviatok a tak ďalej, až po piatok - Šiesty sviatok (Sexta feira) a týždeň končí sobotou - SÁBADO.

A na záver ešte dva zaujímavé koncepty - slová. Je známe, že jazyk, ktorým hovoríme, má vplyv na náš spôsob myslenia, vnímania sveta. Vedecké výskumy dokonca ukazujú, že náš svet slov/ koncepty, ktoré máme v mysli, priamo fyzicky tvarujú závity nášho mozgu.

Prvé slovo/ koncept je EMBORA, preložiteľné do slovenčiny ako PREČ (v angličtine AWAY). Poviete si, čo tam toho, avšak v španielčine tento pojem napríklad neexistuje. Nemožno povedať len tak, záhadne "idem preč". Je nutné prezradiť konkrétne miesto: "idem domov", "idem tam" alebo iba "idem". V portugalčine sa embora používa často, a to dokonca aj bez slovesa. Príklad konverzácie: "Embora?" "Embora." Doslovne: "Preč?" "Preč.", čo však v kontexte znamená "Ideme preč?" "Ideme." 

Druhý pojem je SAUDADES. Ťažko preložiteľné, niečo ako "chýbanie" (ako tá nešťastná odrhovačka od Desmod-u). Človek povie "saudades" alebo "tenho saudades", čím vyjadrí, že cíti clivotu, chýba mu niekto. Frajer mi teda nepovie "Ty mi chýbaš", ale "mám chýbanie". Sranda.