KŐTÍS=DOBRÉ SUSEDSKÉ VZŤAHY 4/2017

V mojej (pokrvnej) rodine z juhozápadného Slovenska sa uchováva tradícia výroby špeciálneho jarného jedla. My ho voláme po maďarsky kőtís, slovenský ekvivalent je kalkíš. Je to tradičné, zrejme stredoeurópske jedlo, spojené s obdobím pôstu a Veľkonočnými sviatkami. 

Pravdu povediac, nepoznám nikoho, kto by kalkíš v mojom okolí ešte pripravoval alebo vôbec poznal. Je to niečo ako sladká kaša z namletých pšeničných klíčkov. Občas sa k pšenici primieša aj raž, samozrejme, všetko v bio kvalite. Po týždni sa naklíčená obilnina pomelie na mäsovom mlynčeku, vyžmýka, a získaná tekutina sa zmieša s múkou a upečie v rúre. Výsledkom je sladký lekvár alebo kaša, ktorá môže byť na prvé ochutnanie dosť prekvapujúca. Chutí totiž značne "zeleno", no pre mňa a moju rodinu je to tá najväčšia pochúťka na svete. 

Okrem toho to má celé taký tajomný nádych, je to akési jarné bosoráctvo, ktoré som zdedila po svojich stredoeurópskych predkoch, a ktoré teraz šírim v krajine na konci sveta - Galícii.

Kőtís mal tradične dve veľmi dôležité funkcie. Prvá bola zásobiť ľudský organizmus vitamínmi, enzýmami a minerálmi po dlhej zime a s ňou spojenou jednostrannou a monotónnou stravou. Posilniť telo v boji s jarnou únavou a tiež potešiť chuťové bunky po odriekaní počas 40-dňového pôstu medzi Fašiangami a Veľkou nocou.

Druhá funkcia bola sociálna - udržiavanie dobrých susedských vzťahov. Zvykom totiž bolo zaniesť za pohár kőtísovej tekutiny všetkým známym, s ktorými človek mal alebo chcel mať dobré vzťahy. Ak vám teda sused alebo známy nepriniesol zo svojej nádielky, mohli ste si začať lámať hlavu nad tým, za čo sa asi na vás hnevá... Nie všetky domácnosti pripravovali kőtís v tom istom čase (vždy však koncom pôstneho obdobia pred Veľkou nocou), tak toto obdobie výmeny, návštev a pečenia kőtísu trvalo niekoľko dní, až týždňov.

Dlhé roky, čo žijem v Galícii, som o tento jarný rituál prichádzala. A tento rok, nakoľko som v novom dome, kam som sa prisťahovala v novembri, objavila mlynček na mäso, som sa podujala čarovať a pripraviť jarný elixír po prvýkrát sama. Bola som veľmi spokojná s výsledkom, kőtís sa vydaril, sladký ako med. Spravila som ho na Veľký piatok a na Veľkonočný pondelok už dojedla poslednú lyžicu. Smozrejme, že som dala po troške aj mojim najbližším, inak by nefungovalo čaro: Lýdia, José, Adriana, Cándido, Alex a Ana, Mercedes, Diego a Isa. Všetkým som porozprávala históriu a význam tej divnej kaše, ktorú som im s veľkou láskou ponúkla - to najlepšie (pre mňa) z tradícií mojich slovensko - maďarských predkov!

Naklíčená pšenica

                                                                Mletie na mlynčeku

                                                 Výžmýchaná tekutina

Upečený kőtís