KAŽDÁ PIATA AJ NA SVäTÉHO VALENTÍNA 2/2017

Možno si pamätáte kampaň spred mnohých rokov Každá piata žena. Bola zameraná proti domácemu násiliu, týraniu žien blízkymi osobami- väčšinou manželom alebo frajerom. Nie som veľmi spokojná s výrazom "domáce násilie" a "týranie", lebo evokujú predovšetkým fyzické násilie ako facka, sotenie, zmlátenie, zlomeniny, modriny...ba dokonca zabitie.

Existuje mnoho foriem týrania, nazvime to skôr "zlé zaobchádzanie", ktoré je skôr psychického charakteru, a nezostávajú po ňom modriny ani jazvy na tele, ale na duši. Je mnohokrát v spoločnosti tolerované, prehliadané, prípadne považované za niečo normálne alebo sa tomu nepripisuje význam. Zlé zaobchádzanie je, keď ti ten druhý (alebo druhá) podkopáva sebavedomie, keď kvôli nemu nerobíš veci, čo by si chcela, lebo jemu sa to nepáči alebo sa nestretneš so svojimi priateľmi, keď sa musíš kvôli nemu inak obliecť, inak správať, inak cítiť a vôbec, byť iný človek...tak nevykonávaš vlastnú vôľu, ale si kontrolovaná, manipulovaná tým druhým, ktorý takto riadi tvoj život.

Ale samozrejme, ty ho poslúchneš, lebo ho miluješ a nechceš, aby sa cítil zle, tak sa oblečieš inak, nejdeš na koncert s kamarátmi, odpustíš, že ťa znosil od čiernu zem za úplnú maličkosť alebo za niečo, čo za čo si vlastne ani nemohla, strpíš kritiku ohľadne tvojich chýb a a negatívnych vlastností, nechceš predsa pred milovanou osobou vyzerať ako jašterivá harpia.

Tento model zlého zaobchádzania, ktorý vedie k násiliu na ženách, je v spoločnosti udržiavaný a podporovaný zaužívanými inštitúciami - najmä katolíckou cirkvou (veď Eva-žena nie je svojprávny subjekt, ale iba časť Adamovho - mužovho rebra, okrem toho prvotná a nenapraviteľná hriešnica), školstvom a takmer nenápadne zábavným priemyslom (romantické komédie, ktoré sú väčšinou o tom, ako sa muž a žena najprv nenávidia a potom sa do seba zaľúbia alebo o tom, ako muž žene ublíži, no keď sa jej ospravedlní vo veľkom štýle, najlepšie pred obecenstvom, ona mu odpustí a "žijú šťastne až kým neumrú", teda až kým ju on nezabije, ale to už vo filme neukazujú). Model, ktorý podporujeme a posilňujeme my sami, muži aj ženy, tým, čo považujeme za normálne a čo za odsúdeniahodné, a tým, ako vychovávame svoje deti rozprávkami o princeznách, ktoré trávia čas tým, že sú pekné a čakajú na princov na bielom koni.

Prečo je domáce násilie a týranie témou dnešného článku? Lebo sa mi to osobne stalo. Je to haluz, úplný surrealizmus, z kategórie situácií, čo si myslíš, že sa tebe nikdy nestanú......až kým sa ti stanú.

Mala som priateľa, s ktorým som chodila asi pol roka. Ten, o ktorom som písala, že ma nosil na rukách. Postupne som si uvedomovala, aký je výbušný, ako sa znova a znova neprimerane nahnevá za maličkosti, ako je prehnane kritický za správanie, čo u seba považuje za samozrejmé a ako vo mne vyvoláva pocity viny. Zbytočne som na to poukazovala, protestovala, vždy si našiel nejakú výhovorku, aby svoje správanie ospravedlnil. Uvedomovala som si, že tu čosi nie je s kostolným poriadkom, že to nie je zdravý vzťah, ba priam že to môže byť nebezpečné a deštruktívne. No jednak som bola zaľúbená, jednak som nechcela hádzať flintu do žita. Myslela som si, že hlas, ktorý mi v mojom vnútri hovorí, že to nefunguje, je hlas autosabotáže......a ono ti to bola intuícia!

Takže po 6 mesiacoch vzťahu sa so mnou rozišiel bez toho, aby udal nejaký konkrétny dôvod a nakoľko to bolo už po tretíkrát, spamätala som sa z toho omnoho skorej ako po prvý a druhýkrát. Tiež som mala jasno v tom, že v tom vzťahu nechcem pokračovať. Po dvoch týždňoch nulovej komunikácie sa zrazu spustila lavína: za 4 dni mi poslal asi 500 správ cez aplikáciu WhatsApp a keď som ho zablokovala, pokračoval správami cez Facebook, a keď som ho zablokovala aj tam, začal mi vyvolávať a písať tradičné SMS-ky. Hoci aj dvadsať telefonátov, jeden za druhým, to som však už nedvíhala...toto trvalo 6 dní, počas ktoých som prešla húsenkovou dráhou mnohých, hlavne negatívnych emócií.

Počas celého môjho doterajšieho života dokopy som nezažila toľko nenávisti, ako sa mi dostalo za týchto šesť dní...od osoby, do ktorej som bola zaľúbená, a ktorá tvrdila, že ma miluje. Výčitky, krivé obvinenia, žiarlivosť, nenávisť, psychologická manipulácia, vyvolávanie výčitiek svedomia, prekrútenie nevinných situácií, aby som z nich vyšla ako najhorší človek na svete (keby žil Hitler, chodil by si ku mne po radu), využitie mojich negatívnych stránok a chýb proti mne a ich vynásobenie tisícmi......no a najhoršie- vyhrážky, že mi ublíži.

Prežívala som nervozitu, úzkosť, smútok, výčitky svedomia, pocity viny, ba dokonca až strach. Podarilo sa mu dostať do mojej hlavy, nainfikovať ma svojou negativitou, až som uverila, že som zlá, zapochybovala som sama o sebe až do špiku kostí... v jednej chvíli som už nevedela, čo je skutočné, a čo nie, čo je správne a čo nie. Najhorší moment bol, keď som sa uvidela cez jeho oči v celej svojej ohavnosti a pýtala sa samej seba, ako budem v budúcnosti schopná akejkoľvek sebalásky a potom uveriť, že by ma mohol mať rád takúto skrz naskrz skazenú iný človek. Neprajem to nikomu, ani jemu. Nepochopíš, kým to neprežiješ. Úplné psychické zdeptanie, dno, bahno.

Potom sa nahneváš sama na seba, že si sa nechala, že si tomu uverila, veď si predsa inteligentná osoba....no nečakáš, že ťa niekto zmagorí, že ti takto vpichne nôž do chrbta, lebo dôveruješ ľuďom, si citlivá duša. Predsa sa stalo. No a ako citlivá duša som šla na políciu a požiadala o ochranu. Vypočuli, zobrali ma vážne. Prečítali dôkazy - urážky a vyhrážky, začali konať. Navštívili môjho trýzniteľa, možno si ho k sebe aj pozvali na návštevu cez noc...ustali správy aj telefonáty. Je pokoj, ja som to najhoršie predýchala, som kľudná. No následky zostávajú, ešte dlho to budem riešiť vo svojej makovici, rozhovormi s priateľmi (vďaka bohu ich mám mnoho a veľmi mi pomáhajú) a zrejme aj návštevami u psychologičky. On ma zrejme nenávidí ešte viacej a usilovane rozmýšľa, ako sa mi pomstiť bez toho, aby ho pri tom prichytila polícia.

Môj najobľúbenejší film je SOMEONE LIKE IT HOT, Niekto to rád horúce. Speváčka, ktorú hrá Marilyn Monroe, za znova a znova zaľubuje do toho istého typu muža- v jej prípade sú to hudobníci, hráči na saxofón, ktorí sa k nej nesprávajú dobre. Snaží sa uniknúť, neopakovať vzorec správania, ktorý ju znova a znova dovedie do tej istej situácie. Nepoučí sa ani keď vysvitne, že milionár, ktorý ju balí, je v skutočnosti ďalší saxofonista, podvodník, sukničkár a hazardný hráč ako všetci predchádzajúci. Na záver filmu s ním odchádza, zaľúbená až po uši.

Na celej situácii ma teda najviac nedesí to, že som stretla krutého človeka, ktorý mi zámerne ublížil, ale že som si toho človeka sama podvedome privolala do života, vybrala spomedzi ostatných, opakujúc tak staré vzorce sebadeštruktívneho správania. Vzorce, ktoré možno ani len nie sú moje.

Do budúcnosti mi teda zostáva bolestivé ponaučenie a veľmi hnusná pachuť v duši...obeť domáceho násilia.