FACHÓS 1/2017

Fachós (čítaj fačós) nemá nič spoločné s fašistami. Vlastne má. Jedná sa o tradíciu spojenú s pálením slamených zväzkov, akýchsi pochodní a pojem fašizmus pochádza z latinského slova fasces, ktoré sa prekladá ako zväzok, pôvodne totiž označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou.

Fachós je ľudová zábava okolo vatry, ktorá sa slávi vždy 19.-teho januára, v predvečer dňa Svätého Sebastiána a pravdu povediac, v ten deñ bolo v Castro Caldelas aj dosť fašistov, zamaskovaných za počestných občanov provinčného mestečka.

V ten večer po zotmení sa ľudia zhromaždia okolo vysokánskej vatry pred kostolom. Vypne sa verejné osvetlenie, hoci prerušené neónmi stánkov s rýchlym občerstvením, ktoré si prišli privyrobiť. Tiež je tu stánok indiánov z Peru alebo Bolívie, ktorí prezentujú svoju tradičnú hudbu a predajú ti vlnenú čiapku a rukavice, lebo v tento januárový štvrtok je chladno a na kopci, kde Castro Caldelas stojí, fúka studený vietor.

Ľudia držia v rukách svoje slamené otiepky-fakle a čakajú na príchod veľkej otiepky (slovo otiepka znie akoby to bolo niečo malé, ale tie individuálne sú cca 1 meter dlhé a v priemere 10-15 cm hrubé). No a veľká otiepka je 30 metrov dlhý slamený had, ktorý za vírenia bubnov prinesie na pleciach kopec ľudí. Slama je z raže, na hadovi sedí obkročmo slamená figurína, reprezentujúca Svätého Sebastiána. Tento zomrel martýrskou smrťou, keď obhajoval svoju vieru. Z figuríny dokonca trčia slamené šípy, ako zo Svätého Sebastiána, ktorý zomrel v dôsledku nezlučiteľnosti zranení so životom.

Obrovská otiepka/fakľa sa zapáli, ľudia si od nej odpaľujú svoje pochodne, všetko sa zrazu zaplní dymom. S horiacim slameným hadom a slameným Sebastiánom začnú nosiči utekať hore kopcom, k hradu z jedenásteho storočia. Obehnú ho a vrátia sa ku kostolu, kde hada, ktorého nesú napichnutého na vidliach, aby sa nespálili, ovinú okolo vatry, a tak ju zapália.

Oheň, dym, bubnovanie. Oheň, oslava ohňa, kult ohňa. Pred kostolom horí obrovská vatra, ľudia mávajú čmudiacimi otiepkami, vyzváňajú zvony. Po tele mi behajú zimomriavky.

LA FESTA DOS FACHÓS je podľa niektorých jedna z najstaších tradícií, osláv v Galícii, absolútna adorácia, oslava ohňa starými Keltmi, alebo skôr ľuďmi zvanými "castrexos" (čítaj kastrešos), akási verzia galícijských Keltov, ktorí tu žili pred príchodom Rimanov.

Dohoria otiepky, dovyzváňajú zvony, ľudia sa primknú k vatre a po pohanskej prichádza ľudová zábava: skupina vyhráva do tanca, podaktorí sa aj osmelia, za výhodnú cenu ti predajú klobásový chleba a pohár vína. Obyvateľstvo do seba poslušne nacpe cca 20 centimetrovú bielu bagetu s kusom pečenej klobásy a celú tú masu spláchne studeným červeným vínom a zábava sa presúva do miestnych podnikov a krčiem, lebo vonku je kosa a vatra sa zmenšuje...

Prvá zmienka o tejto slávnosti pochádza z roku 1763. Kronikár v tom roku zaznamenal, že mesto sužoval mor, konkrétne cholera a niekoho napadlo, že by neuškodilo okrem modlenia sa k Svätému Sebastiánovi, vydymiť mesto fakľami a spáliť predmety, ktoré prišli do kontaktu s chorými, aby mesto dezinfikovali. A vyzerá to tak, že to pomohlo, lebo to niektorí prežili a dnes ich potomkovia každý rok zopakujú to, čo si z tohto rituálu pamätajú....