NAVIDADES EN LUMEARES 12/2016

Odjakživa som mala pocit, že som z inej planéty. ...niečo ako Majka z Gurunu. Na Zemi, medzi pozemšťanov, zapadám len s ťažkosťami, učím sa s nimi žiť už pomaly 36 rokov. Každú noc, keď moje pozemské telo spí, putujem po alternatívnych svetoch, unikám do iných dimenzií. Ráno, keď ma budík núti vrátiť sa zo sveta fantázie do reality 3D, je to pre mňa dosť ťažké.

Moje putovanie začalo pred mnohými tisíckami rokov. Znova a znova sa vraciam, okolo mňa plynú storočia a tisícročia, putujem priestorom a časom, vždy v inom tele.

Mám mnoho podôb, mnoho tvárí, no v skutočnosti som princezná z inej galaxie, kde mám štyri ramená a chvost. 

Na Zemi som preto, aby som sa učila, postupne si uvedomovala podstatu vecí.Som tu kvôli procesu sebauvedomovania sa, sebarealizácie. Možno je to proces nikdy sa nekončiaci. Ale verím, že jedného dňa pochopím poslednú kvapku v nekonečnom oceáne poznania, že spravím posledný krok a moja existencia v tejto podobe bude naplnená a ja sa vrátim domov. Vrátim sa tam, odkiaľ som prišla, tam, odkiaľ pochádzame všetci. Späť domov, späť k Jednému. Späť do toho skutočného sveta.

Moje putovanie je cestou v priestore i v čase. Cestovanie priestorom znamená pre mňa objavovanie rôznych prejavov nádhery tej úžasnej bytosti, ktorá nás tak neskutočne miluje a ktorej my zároveň , často nevedomky, ubližujeme. Táto nádherná bytosť sa volá Gaia, je to naša planéta, naša Matka Zem, ktorá nás živí svojou plodnosťou. Bez jej lásky, bez jej sily, ktorou nás k sebe priťahuje, by sme možno odleteli do šíreho vesmíru...Dáva nám korene, dáva nám istotu, každodenne nám dáva svoje plody, aby nás živila.

Putovanie v čase je duchovnou púťou, cestou po špirále, z jedného tela do druhého, krok za krokom, na ceste poznania a sebauvedomovania, na ceste k Bohu. Neviem, kde sa na tejto ceste nachádzam. Zrejme ešte len niekde na začiatku, keď ma tak veľmi zaujíma štádium, kde sa nachádzam, a nesústreďujem sa plne na proces samotný.

A možno už dosť ďaleko na to, aby som sa mohla podeliť o zopár čriepkov mozaiky, alebo o dielik obrovského puzzle poznania, ktoré všetci usilovne skladáme, snažiac sa uhádnuť, čo bude na výslednom obraze.

Nuž a momentálne sa nachádzam v dedinke Lumeares. Ľudia ma tu prijali medzi seba, prichýlili ako seberovnú, existujem, lebo existujem cez nich, prostredníctvom nich. Som nesmierne rada, že som súčasťou tejto komunity, že som súčasťou, že som. A tak tu tento rok strávim Vianoce- Navidades en Lumeares.