VĎAKYVZDANIE 11/2016

Tak som sa (znova) presťahovala. Za tento kalendárny rok už tretíkrát (lepšie povedané dva a pol, lebo som pri prvom sťahovaní najprv presunula drvivú väčšinu svojich vecí, no ešte dva týždne som bývala u kamarátky, kým som dokončila prácu a potom som to "dorazila"). Za posledné dva roky je to po štvrtýkrát (štyri a pol) a za posledných 11 rokov, čo žijem v Galícii po deviatykrát (deväť a pol). Som úplná macherka, čo sa týka zbalenia všetkých mojich vecí, ich presunutia do iného domu a strategického rozmiestnenia podľa potreby, adaptujúc sa na nové podmienky....

Len tak podotýkam na okraj: mám STRAŠNE veľa vecí: šaty, knihy, dekoratívne predmety, veci pre psa, pes, kostýmy na karneval a tanečné vystúpenia, dôležité papiere, materiál na rôzne dielne, kuchynské vybavenie...dokonca mám aj žehličku...

Pri každom sťahovaní samozrejme niečo vytriedim, zredukujem objem rároh. Viete si predstaviť, koľko času som strávila dôkladným luxovaním všetkých tých kuchýň, kúpeľní, obývačiek a spální predtým, než som ich obývala? Keby mi bol za to niekto zaplatil, bola by som bohatá...

Obdivujem samu seba za to, že si vôbec pamätám, čo všetko je v mojom vlastníctve a kam som to v danom dome uložila. "Zlatko, kde máme nožničky/ žiarovky/ CD-čko Lady Gaga?" (Nehodiace sa škrtnite. To CD-čko môžete škrtnúť hneď, to bol len vtip.) "V tretej zásuvke zhora/ v tej skrinke pod oknom/ vedľa sušiča na prádlo."

Nepýtajte sa ma, čo som robila včera, lebo pravdepodobne zostanem zaskočená a nebudem si môcť spomenúť, no presne si pamätám, kde som nechala štipce/ to úžasné nové indické tričko od frajera/ alebo tú drobnú vec, ktorá sa používa na oné, toto.

Tak, tak, Prišla som bývať do dediny Lumeares, v okrese A Teixeira, stále v mojej milovanej Galícii. Presnejšie povedané do osady alebo štvrte Penelas. Sú tu dokopy štyri domy, z toho 2 obývané.

Ale obďaleč je ďalšia hŕstka domov a o kúsok ďalej ďalšia...sú to také lazy alebo kopanice v údolí, ktoré vyzerá ako Kraj Hobitov z filmu Pán prsteňov. Nádhera, až sa mi dych zatajuje, keď sa každé ráno pozriem na tie kopce, ktoré hrajú všetkými farbami jesene. Gaštany, duby, vinice...Podľa farby listov viniča vieš rozoznávať druhy: godello má ešte zelené listy, mencía žlté a moja obľúbená garnacha červené.

Pri prechádzke lesom zbieram plody plnými priehrštiami: hríby, gaštany, orechy, drobné plody po anglicky zvané sunberry, podobné malým čiernym paradajkám a plody stromu madroňo (odtiaľ názov Madridu), ktoré vyzerajú ako červené pichavé guľky a sú tak úžasné, že ich zobem priamo zo zeme každé ráno.

Nuž ale o vďake a vďačnosti som chcela. V Amerikalande majú zvyk sláviť Vďakyvzdanie (štvrtý novembrový štvrtok), čo je v podstate oslava po zbere úrody ako Dožinky alebo Porcinkula, tie sa však skôr slávia koncom leta. Ja už mám zavarený jablkový kompót, aj chuttney, no zbieram úrodu naďalej v podobe udalostí a situácií v mojom živote, za ktoré cítim veľkú vďaku:

- konečne sa realizujem ako inštruktorka jogy a tanca, uživím sa tým a počúvam na svoju prácu samé chvály

- bývam na krásnom mieste v lone prírody, kde pookrieva duša v každom momente

- mám zdravý vzťah, milujúceho muža, ktorý ma doslova nosí na rukách, ba dokonca číta knihy o vzťahoch

- som obklopená ľudmi, priateľmi, s ktorými sa cítim dobre a ktorí mi pomáhajú, keď to potrebujem

Ešte by som mohla menovať množstvo vecí, za ktoré som vďačná, hoci keďže sú prítomné každodenne, mnohokrát ich vnímame ako samozrejmé: rodina, zdravie, pes, sloboda, spokojnosť, možnosť učiť sa a rozvíjať...

Som vďačná za to, že prekonávam svoje najväčšie strachy postupne jeden za druhým, že si plním sny jeden za druhým, že sa cítim spokojná a šťastná, keď sa ráno zobúdzam a keď večer zaspávam. Som vďačná za život - svoj, aj za všetky jeho formy.

Ďakujem Ti bože, za tento deň.

Ďakujem Ti za toto miesto.

Ďakujem Ti za bytosti, ktoré ma obklopujú.

Ďakujem Ti za to, že mi dávaš všetko to, čo potrebujem.

Nech je Tvoja vôľa aj mojou vôľou.

Hari Om Tat Sat