COMPOSTELA MÁXICA 6/2016

Odchádzam zo Santiaga de Compostela. Bývala som tu takmer 9 rokov. Mám pocit, že už stačilo. Kamene, z ktorých je toto mesto postavené, sú magické: zo začiatku priťahujú, zlákajú ťa ako bludičky. No keď ťa už majú v hrsti, začnú z teba vysávať energiu...

Len nedávno som sa dozvedela zaujímavú informáciu: všeobecne sa traduje, že názov Compostela pochádza z latinského "Campus stellae", čiže hviezdne pole - podľa svetiel, ktoré videl pustovník Paio/Pelayo, a ktoré ho doviedli až k hrobu apoštola Jakuba (Iago- Santiago) alebo podľa Mliečnej dráhy, ktorú nasledovali už pohanskí pútnici dávno pred apoštolom Jakubom až k Ara Solis, oltáru na počesť Slnka na mieste zvanom koniec sveta - Finisterrae.

Nuž ani jedno, ani druhé. Možno to bolo celé inak. Ako odvrátená stránka Mesiaca. Možno je Compostela odvodené od poľa stél (j.č. stéla), čiže pole náhrobných kameňov. Je to obrovský starobylý cintorín, vrstva na vrstve: kosti, kamene a prach. Pravda je tá, že vlastníkom polovice mesta je cirkev: kostoly, kláštory, cintoríny, katakomby, kamene a kamene...kamene, ktoré vábia, priťahujú ako bludičky, no keď sa ich dotkneš, zostaneš naveky uväznený so všetkými dušami zosnulých, ktoré ti pomaly vysajú životnú energiu...

Na rozlúčku s mestom som šla na prehliadku s turistickou sprievodkyňou. Bola to prehliadka tematická, s názvom Compostela máxica, Magická Compostela. Teda nie história, králi a dátumy, ale mýty, legendy, povery a tajomstvá. Prehliadka začína o deviatej večer a samozrejme, v ten večer mrholilo, ako sa na Santiago patrí, aby som sa mohla rozlúčiť s mestom v jeho plnej kráse.

Zaujali ma najmä tri legendy, pretože som v nich rozpoznala podobnosti so slovenskými povesťami, ktoré som tak rada v deststve (aj neskôr) čítala. V prvom rade strigy, čarodejnice a bosorky, ktorým sa v Galícii dáva veľký rešpekt. Mnoho ľudí v ne verí a dodnes nosia amulety v tvare "figy" (zovretá päť s vystrčeným palcom) vyrobené z materiálu "azabache", čo nie je minerál, ale skamenené drevo čierne ako noc.

Vo všeobecnosti sa rozlišujú dobré bosorky "bruxas" a zlé strigy "meigas". Tie majú mnoho podskupín (sub- strigy) podľa hlavnej činnosti a zamerania:

"Voandeiras" - niečo ako Lietavice, sú strigy, ktoré lietajú. Sú natoľko vyspelé, že na lietanie nepotrebujú ani metly ako tie naše.

"Marimantas" chodia s vrecom a kradnú (neposlušné) deti- presne ako strašievala mňa moja stará mama.

"Chuchadoras" - Vycuciavačky tiež kradnú deti a cucajú z nich krv a "untos", čiže loj. (Podprahová propagadna na boj proti detskej obezite?)

"Feiticeiras" - nádherné, no nepreložiteľné meno od základu slova očariť, očarovať, omámiť, Tieto žijú v blízkosti riek, jazier a močiarov, ich najväčšou pasiou je zlákať pocestných svojím prekrásnym spevom- niečo podobné ako naše Rusalky- až kým sa nešťastník neutopí.

No a potom sú tu ešte "Damas de castros". Castros sú kruhové kamenné obydlia z predkresťanskej doby. Tieto dámy zas očaria príchodzieho natoľko, že ho namotajú, obtočia okolo prsta a žiadajú splniť jednu láskavosť za druhou...tieto dámy mi pripomínajú mnohé moderné ženy, ktoré sa podobnej činnosti venujú profesionálne...

Druhá legenda, ktorá ma zaujala, bola o jednej konkrétnej žene, ktorá bola súdená svätou inkvizíciou a odsúdená za čarodejníctvo. O procese existujú historické dokumenty. María Soliňo, ako sa táto žene volala, bola z urodzeného rodu. Keď jej však zabili otca aj manžela tureckí korzári, ktorí prišli lúpiť v období 15-teho, 16-teho storočia, chodila každý večer na pláž a modlila sa, aby more vyplavilo telá jej milovaných, aby ich mohla náležite pochovať. Nakoľko zdedila veľký majetok, vzbudila mnoho závisti a zlé jazyky začali šíriť klebety, že tam na pláži každý večer obcuje s diablom (nech už to znamená čokoľvek).

To mi pripomína pohľad Juraja Jakubiska na grófku Báthory v rovnomennom filme, ktorá možno tiež vôbec nebola ani psychopat, ani masový vrah, ako tvrdia povery, len bohatá a vplyvná žena, čosi ošklivé a zavrhnutiahodné v očiach mnohých....neprajníkov.

María Soliňo bola inkvizíciou mučená, až kým nepriznala úplne všetko, čo si oni vymysleli, že bola spravila. Neodsúdili ju však na smrť, len na doživotné pokánie a vyhnanstvo. Nikto však nečakal, že táto žena po prepustení z mučiarne náhle zmizne, a že do roka deviati z jej jedenástich sudcov-mučiteľov tiež zmiznú za nevysvetliteľných okolností....možno na tom bolo predsalen čosi pravdy, že bola striga....

Tretia, a posledná tajomná povesť je tiež veľmi rozšírená po celej Galícii, hlavne medzi stašími ľuďmi na vidieku, ktorí sa budú dušovať, že videli procesiu "Santa Compaňa". Je to sprievod duší v očistci, ktorý sa zjaví s úderom polnoci. V bielych kutniach, s kuklami, nesú v rukách hromničnú sviecu. Idú pomalým krokom a dom, pred ktorým zastanú, môže začať zháňať pôžičku na pohreb, lebo je isté, že v tomo dome niekto zomrie. Horšie však je, že za vodcu používajú živého - námesačníka. Teda osobu, ktorá iba spí a na druhý deň si nič nepamätá. Zo dňa na deň však chradne, lebo je nútený po nociach šlapať kilometre bez jedla a oddychu. Pozor teda, ak stretnete tento sprievod zosnulých, lebo vám ich živý prenechá svoje miesto v sprievode, a budete musieť vy prevziať jeho "kríž". Aby sa tak nestalo, je nutné sa ochrániť už spomínaným amuletom v tvare figy vyrobenom z azabache alebo vytvoriť chytro okolo seba kruh zo soli....