MÁJ, LÁSKY ČAS 5/2016

Chacha, podľa názvu si istotne myslíte, že som sa v máji zaľúbila. Práve naopak, tento článok je (opäť) nariekaním nad tým, že pre mňa nebol súdený žiadny náprotivok.

Rozhodla som sa zanalyzovať svoje doterajšie vzťahy.

 Pravdu povediac som mala relatívne málo frajerov, porovnávajúc sa so štandardom v "západnom" svete, a títo by sa dali rozdeliť do dvoch skupín.

Prvý typ je kľuďas, klasik alebo domáci typ. Veľmi ho nič nerozhádže, čo je fajn, no na druhej strane sa s ním človek ako ja začne po istom čase nudiť, nakoľko je predvídateľný, všetko má dopredu naplánované, nepohne sa zo svojej zóny komfortu ani o piaď. A časom sa tá nuda dokonca zmení na pocet uväznenosti, dusenia sa v uzavretej miestnosti.

Všimla som si, že mám tendenciu priťahovať typy "slabších" osobností, ktorých možno láka možnosť, že by som im rozkazovala, hovorila im, čo majú robiť, usmerňovala a chlácholila alebo čojaviemčo. Každopádne ma nebaví nikomu ani rozkazovať, ani usmerňovať, ani chlácholiť. Neverte, ak si myslíte, že ma poznáte.

Druhý typ je fešák, svetobežník, ktorý má na každý prst desať frajeriek. Samozrejme mne nesmierne lichotí, keď si spomedzi mnohých vyberie práve mňa. Svetobežník je dynamický, dobrodružný, nie je s ním nuda ako s domasedom. No tiež je nebezpečný, lebo možno sa práve začína nudiť on s vami. Jedna si s ním nikdy nie je istá, na čom je. Kedykoľvek sa môže stať, že sa fešák onudí a pôjde za inou sukňou. Hlavne, keď sa necíti dostatočne obdivovaný, priam zbožňovaný. Oni tomu hovoria stimulovaný.

Hm, asi zasa žiadam veľa, ak chcem tráviť čas s osobou mužského pohlavia niekde medzi týmito dvoma extrémami. Som divná, ak túžim po plnohodnotnom vzťahu s vyrovnaným a zrelým človekom? Alebo som len naivná, ak si myslím, že stretnem takého človeka, ak sama nespĺňam požadované kritériá?

Každopádne jedno je isté: priťahujú ma cudzinci. Prvý frajer bol miestny, druhý z vedľajšieho štátu. Tretí o ďalšie dva štáty ďalej. Švrtý z úplného konca nášho kontinentu a pri piatom som už "preskočila" na iný kontinent, inú pologuľu, inú hemisféru, inú rasu.

Logicky mi už tu na Zemi nezostáva vzdialenejšie miesto (teda s výnimkou Veľkonočných ostrovov). Tak budem musieť presunúť svoj záujem o druha mimo tejto planéty a začať chodiť s nejakým fešným mimozemšťanom...

Zamyslela som sa nad tým, či by to bolo možné, či je možná láska medzi druhmi. A nakoľko momentálne moja najväčšia láska má štyri nohy, chvost a chlpy po celom tele, môžem potvrdiť, že je možné milovať bytosť iného druhu.

Tak už len čakám, kedy mi konečne v záhrade pristane UFO a ja sa zoznámim s nejakým vyrovnaným, zrelým a pohľadným ET-im. Držte mi palce:)