Tak ako delím svoju fyzickú existenciu medzi niekoľko bytov, takisto delím svoj čas medzi niekoľko zamestnaní. Mám ich zo štyri: to, ktoré ma skutočne baví; to, vďaka ktorému zarábam peniaze na jedlo a platenie účtov; to, ktoré mám len z času na čas a posledné zamestnanie haluzné, o ktorom chcem písať- teletraducciones, alebo tlmočenie na diaľku.
To čo ma skutočne baví je pracovať ako učiteľka tanca a jogy v centre alternatívnych terapií Agamatema. Bohužiaľ mám zatiaľ málo žiakov, ešte tomu nie je ani rok, čo sme centrum otvorili, a tak tam bohviečo nezarobím.
Zarábam vďaka súkromným hodinám angličtiny, ktoré tu chýbajú ako soľ, lebo Galícijčania, a vo všeobecnosti Španieli, len veľmi pomaly a ťažko chápu, že sa veci povedia inak v cudzom jazyku (iné štruktúry, iná logika), a že písmená sa dajú vyslovovať rôznymi spôsobmi a vôbec, že Boh stvoril aj iné hlásky ako tie, ktoré používa kastílska španielčina. Ale vďaka tomu mám prácu:)
Moje občasné práce spočívajú v predávaní ručných výrobkov na rôznych tradičných trhoch a práca s deťmi vo voľnočasových a zábavných aktivitách: občas maľujem deťom tváre, robím šaša, moderujem karaoke, tancujem jednoduché choreografie na detské pesničky aby sa naučili farby alebo počítať, tetujem Henou, vyrábam zvieratká z balónov alebo som len dozor pri nafukovacéch zámkoch na skákanie. Je to sranda, ale tvrdá práca, môžete mi veriť.
Moja najnovšia práca je momentálne tá, čo mi sprostredkúva najviac prekvapení. A ja mám prekvapenia rada: je mi jedno, či sú príjemné alebo nepríjemné, mám rada, keď sa niečo odlišuje od zaužívaných stereotypov a prinesie mi niečo nové. Teoreticky sa jedná o tlmočenie cez telefón, prakticky je treba veľa počúvať, keď vám ľudia rozprávajú svoje problémy, tak mi to skôr pripomína prácu psychológa ako tlmočníka.
Postup je nasledovný: osoba v Španielsku (alebo španielsky hovoriaca) sa potrebuje dorozumieť s nejakým cudzincom. Nato zavolajú do firmy Dualia a požiadajú o tlmočenie cez telefón. Buď sa obaja fyzicky nachádzajú na tom istom mieste (v tom prípade si podávajú slúchadlo) alebo tomu cudzincovi volajú do iného štátu. Aby sa teda tieto dve osoby dorozumeli, zavolajú tlmočníckej firme a podľa toho, do akého jazyka je potrebné tlmočiť, naťukajú príslušný kód. Ak si vyberú slovenčinu, češtinu alebo maďarčinu, automat vytočí moje číslo (alebo číslo iného tlmočníka na ďiaľku pre tieto jazyky ak ja práve v tom momente nemôžem zdvihnúť slúchadlo). A tak počúvam a tlmočím. Bohužiaľ to nejde tak ako na konferenciách, kde ľudia (väčšinou) hovoria k veci a vy skutočne máte čo tlmočiť. V tomto prípade vám ľudia rozprávajú vyše päť minút, opisujú svoju situáciu, pocity, vnemy, obavy a názory, kým ja sa snažím z toho prívalu slov vybrať niečo čo má hlavu a pätu, pochopiť čo vlastne chcú, aby som preložila. Situácie sú rôzne. Väčšinou nám volajú z verejných inštitúcií (nemocnice, polícia, úrady), ale aj firmy alebo súkromné osoby.

Dalo by sa povedať, že tlmočenie je v tomto prípade takých 20-30 percent, zvyšok je práca pre psychológa. A preto je to zaujímavé. Som zvedavá, čím ma prekvapia nabudúce: asistovanie pri pôrode alebo nudný rozhovor o biznise? Nikdy sa nevie, keď zdvihnem slúchadlo, čo ma čaká na druhom konci telefónnej linky: "Dobrý deň, volám sa Darija, budem vaša tlmočníčka. Ako vám môžem pomôcť?"
No hay comentarios:
Publicar un comentario