Posledné dva mesiace bývam v troch bytoch. Teda
nebývam, skôr sa pohybujem medzi troma bytmi, s ich obyvateľmi, ľudskými a
psími. Všetky tri byty sú v tom istom vchode. Štvrté miesto je vonkajší svet, kam
chodím do práce, ale o tom inokedy. Jeden známy mi na to povedal, že mám svoje
štyri rohy stola/svetové strany, akési koordináty ktoré mi pomáhajú vytýčiť si
stred. Celkom nerozumiem tomu, čo tým chcel povedať, budem nad tým ešte musieť porozmýšľať.
Byt prvý: tu som žila vyše troch rokov s mojím
priateľom a našimi dvoma psami. Od priateľa som pred dvoma mesiacmi odišla, no
do bytu sa naďalej vraciam, keď si posúvame psov (raz ich venčí on, inokedy ja)
alebo keď si idem po nejaké veci, ktoré tam mám odložené kvôli nedostatku
priestoru.
Pravdu povediac, je to zvláštne vidieť tie miestnosti,
kde som strávila toľko času, zmenené. Bez mojich vecí, s popresúvaným nábytkom.
Čo už. Život ide ďalej alebo Show must go on ako bol povedal Freddy.
V druhom byte
bývajú moji kamaráti Carlos a Irene, po našom Karol a Irena a ich dvaja psy. Tu
trávim voľný čas hraním stolových alebo počítačových hier, spievaním s Irenou s
počítačovou hrou SingStar, pozeraním telky (doma nemám) alebo prípravou
nejakého šialeného projektu ako masky na karneval našich obľúbených kreslených
postavičiek zo seriálu alebo rolovaním sushi. Veľakrát si donesiem jedlo alebo
si objednáme pizzu a spolu večeriame.
V treťom byte
bývam už dva mesiace s troma kamarátkami Sárou, Evou a Laurou. Prvé dve sú
odtaľto z Galície, Laura je z Calábrie, južného Talianska. Je to naša talianska
mamma, ktorá nám vyvára fantastické vegánske jedlá.
Všetky štyri sme
totižto vegetariánky, s tendenciou k veganizmu. Obed je dôležitý moment dňa,
keď si spolu sadneme k stolu prehýbajúcim sa pod dobrotami od výmyslu sveta: cícerové
fašírky, špenátové šaláty, cviklové harule, mrkvové torty, sójové hamburgery...
Až si závidím ako dobre žijeme, ako chutne a zdravo sa stravujeme. Tiež je
veľká výhoda to, že sa vždy mám s kým porozprávať, podeliť sa o starosti a
radosti. Dostávam veľa "ženskej energie". Zabudla som na psov, tí sú
jediní chlapci.
Sára je lekárka.
"Normálna" lekárka v nemocnici v ordinačných hodinách doobeda a
lekárka tradičnej čínskej medicíny s akupunktúrnymi ihlami a prísavnými bankami
vo voľnom čase. Eva pracovala vo firme na dizajn interiérov, ale teraz je
nezamestnaná a zvažuje možnosť ísť bývať do Škótska, kde býva jej priateľ.
Laura nedávno s kamarátkou otvorila vlastný bar, kde varia vegánske jedlá a
organizujú rôzne aktivity - koncerty, výstavy, tematické žúrky.
Ja sa venujem
vzdelávaniu: som súkromná učiteľka angličtiny a tiež učiteľka jogy a tanca v
jednom centre alternatívnych terapií. Tlmočím cez telefón a tiež pracujem s deťmi.
Ale o tom potom.
Toto sú moje tri
priestory a tri skupiny ľudí/zvierat, ktoré ich obývajú, ktoré vymedzujú moje
súradnice. Nakoľko sú všetky tri byty v jednej budove, tak len chodím v
papučiach a niekedy aj v pyžame hore-dolu po schodoch, z jednej reality do
druhej. No a na konci dňa sa zavriem do svojej izby na konci chodby naľavo od
čínskej mačky s kývajúcou labou a píšem svoje úlety.
Zdá sa mi, že tomuto článku akosi chýba pointa, ešte stále som nepochopila o čom hovoril ten môj známy: o štyroch rohoch stola, ktoré si potrebujeme vymedziť, aby nám dali základ našej istoty, nášho pevného bodu.
No hay comentarios:
Publicar un comentario