Nedávno som čítala článok o meditácii a o tom,
ako funguje ľudský mozog. Zdá sa, že drvivú väčšinu času trávime myslením na
zopár tém, znova a znova. Prirovnala by som to k prežúvaniu kráv a iných
bylinožravcov vybavených dvojitým žalúdkom, s tým rozdielom, že oni
nakoniec tú prežutú potravu spracujú a strávia, kým my sme stratení medzi
šiestimi- siedmymi témami, ktoré sa nám v hlave dookola omieľajú bez toho,
aby to (česť výnimkám) viedlo k nejakej zmene, poznaniu, inému prístupu. V článku
tieto opakované prežúvanie myšlienok prirovnali k šumu z rádia (tuším
to nazývali bielym šumom, neviem prečo), keď nie je naladená žiadna konkrétna
stanica.
Aby sme toto mohli zmeniť, môžeme vyskúšať meditáciu,
ktorá nám buď pomôže sústrediť myšlienky do jedného bodu alebo ich dokonca
úplne eliminovať. Nechať ich plynúť ako oblaky na oblohe a „nenamotať sa“ na
žiadnu z nich.

Posledné mesiace mám problém so zahltením mysle, software
v mojej hlave dookola obsesívne opakuje tie isté somariny, ktoré mi,
pravdu povediac, nerobia dobre. Lebo myšlienky plodia emócie. Tak sa programujem rôznymi frázami,
formulkami, mantrami. Sú ako šetriče obrazovky, keď sa moja myseľ nemusí
zaoberať niečím konkrétnym. A tak namiesto toho, aby som jej popustila uzdu,
čo by opäť viedlo k zbytočnému a nikam nevediacemu (že nikam nevedie)
zacykleniu, sa snažím ju prinútiť opakovať isté algoritmy, ktoré považujem za
užitočnejšie a plodnejšie. Napríklad si pri čistení zubov opakujem „Moje
zuby a ďasná sú zdravé a čisté.“, pri behaní „Spaľujem tuky, chudnem.“
Alebo v ktorýkoľvek moment dňa: „Som zdravá, vyrovnaná, uvoľnená a milovaná.“,
lebo tak sa chcem cítiť.
No hay comentarios:
Publicar un comentario