AJ TAK SEJÚ MAK 4/2016

Mám rada filmy, v ktorých hlavný/á hrdina/ka zmení svoj život. Samozrejme, k lepšiemu. K horšiemu by to bola dekadencia, úpadok, entropia... a tej mám v tomto univerze viac než dosť. Zmena života k lepšiemu, ako napr. vo filmoch Shipping news (Lasse Hallström, 2001), Eat, Pray Love (Ryan murphy 2010) alebo Pane e tulipani (Silvio Soldini, 1999), ktoré si vždy rada pozriem znova. Hollywoodski scenáristi majú pre tento typ filmov isto nejakú "škatuľku", a nejaký terminus technicus.

Mám taký pocit, že tento rok som hlavnou hrdinkou takého filmu ja. Plnia sa mi veľké sny. Alebo, lepšie povedané, plním si veľké sny.

15 DNÍ BEZ MAKU alebo GLG Z GANGY NA UVÍTANIE 3/2016

Tak, tak, prežila som 15 dní bez maku, a to úplne dobrovoľne! Šla som na výlet/dovolenku/duchovnú púť (nehodiace sa škrtnite), a hoci som si vzal potrebnú dávku makových semienok ne prežitie 15 dní v Indii, čudujsasvete, nepoužila som ich!

Haluzila som totižto od rána do večera tak intenzívne, že som na mak úplne zabudla.

LEGO A HOMÁRE 2/2016

V slovenčine existuje porekadlo "Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá". V Galícii zas hovoria "Deus lles crea e eles se xuntan", Boh ich stvorí a oni sa potom nájdu. Ľudia sa združujú na základe podobnosti, páry sa podobajú dokonca až fyzicky.

Nedávno som si pozrela zaujímavý film s názvom THE LOBSTER (homár). Bol to fantastický príbeh, v ktorom ľudia žili v spoločnosti, kde bolo neprípustné, ba až trestné nemať partnera. Tí, ktorí sa rozviedli, rozišli s partnerom alebo ovdoveli, dostali šancu sa s niekým zoznámiť počas 45-dňového pobytu vo zvláštnom hoteli. Ak sa im počas tejto doby nepodarilo "zaľúbiť sa", boli premenení na zviera podľa vlastného výberu.

ŠPECIALIZÁCIA verzus MULTIPOTENCIALITA 1/2016

Určite sa každého z nás v detstve aspoň raz opýtali, čím chceme byť, keď budeme "veľkí". Na prvý pohľad to vyzerá ako nevinná hra a dospelých celkom zabávajú najrôznejšie detské odpovede: kozmonaut, veterinár, policajt, zdravotná sestra....Ja som v najranejšom detstve chcela byť, pokiaľ mi pamäť siaha, upratovačka, kaderníčka a hlavne herečka- môcť spievať, tancovať, obliekať si najrôznejšie kostými a predvádzať sa.

Od malička nás teda rodičia, ujovia a tety a ich najrôznejší známi nenápadne nútia, aby sme sa definovali a vyhranili do nejakej oficiálnej profesie. Čo však, ak nám žiadna z týchto škatuliek, vytvorených spoločnosťou, nevyhovuje? Čo ak to, čomu sa chcem ideálne v živote venovať nie je nijaká profesia- ak chcem byť napríklad revolucionárka, médium alebo syntetizátorka myšlienok? Čo ak nechcem, aby bola moja existencia zredukovaná len na zamestnanie, čo ak chcem byť sama sebou, byť Darija?

NA STARÉ KOLENÁ 12/2015

Nuž, dlho mi to trvalo, kým sa mi podarilo napísať tento článok. Ešteže nemám žiadnu oficiálnu uzávierku, to by som si už trhala vlasy. Niežeby sa mojom živote v decembri nič zaujímavé neudialo, práveže som mala mnoho tém, no žiadna mi nepripadala, že by prevažovala nad ostatnými. Nakoniec som nosnú tému našla, avšak aj tak bude tento článok zmes pocitov a dojmov. Názov je teda Na staré kolená a budem písať o svetonázoroch, vnímaní života istým spôsobom.

KOZMICKÝ VERZUS KOZMETICKÝ ALEBO ČO RIEŠIM V NOVEMBRI 11/2015

Jedno z mojich zamestnaní sú hodiny jógy, tanca a ich kombinácie, tanečnej jógy. Cvičím už niekoľko rokov, veľa som sa naučila sama z kníh no a tento mesiac chodím na kurz, aby som mala oficiálny papier, že môžem predcvičovať jógu.

NA HÚSENKOVEJ DRÁHE MEDZI EUFÓRIOU A ÚZKOSŤOU 10/2015

VÝSTRAHA: EXTRÉMNE OSOBNÉ!

Vitajte v mojom bipolárnom svete. Nie, nehovorím o hroziacom konflikte medzi Ruskom a Spojenými štátmi,pod zámienkou politickej situácie v Sýrii,  ani o konflikte medzi Islamským štátom a kresťanmi.  Hovorím o mojom večne nespokojnom stave mysle, ktorý osciluje medzi dvoma extrémami: eufóriou a depresiou, alebo skôr eufóriou a úzkosťou.