AJ TAK SEJÚ MAK 4/2016

Mám rada filmy, v ktorých hlavný/á hrdina/ka zmení svoj život. Samozrejme, k lepšiemu. K horšiemu by to bola dekadencia, úpadok, entropia... a tej mám v tomto univerze viac než dosť. Zmena života k lepšiemu, ako napr. vo filmoch Shipping news (Lasse Hallström, 2001), Eat, Pray Love (Ryan murphy 2010) alebo Pane e tulipani (Silvio Soldini, 1999), ktoré si vždy rada pozriem znova. Hollywoodski scenáristi majú pre tento typ filmov isto nejakú "škatuľku", a nejaký terminus technicus.

Mám taký pocit, že tento rok som hlavnou hrdinkou takého filmu ja. Plnia sa mi veľké sny. Alebo, lepšie povedané, plním si veľké sny.

Predtým, než som šla do Indie, som o tom snívala už mnoho rokov. Minimálne desať. Ale akosi som sa necítila pripravená. Vedela som, že to bude pre mňa medzník, a tak som ten moment odkladala až do doby, keď budem schopná z toho vyťažiť maximum. A tiež som mala, ruku na srdce, strach z neznáma.

A mala som pravdu. Moja (prvá) cesta do Indie trvala síce iba dva týždne, no predstavuje v mojom živote dôležitý medzník. Asi ako pri DMT, keď som si uvedomila, že "to" skutočne existuje. To, o čom som dlho snívala, predstavovala si to, čítala, videla, počúvala o tom. Skutočne to existuje, a navyše na dosah ruky. Nikdy doteraz, na žiadnom inom mieste, som sa necítila tak šťastná, ako tam. Aj napriek teplu, chaosu a neexistencii normálnej kávy, som sa tam cítila vyrovnaná, prijímaná a milovaná- niečo, čo mi v mojom európskom živote chýba. Bohužiaľ, tento euforický pocit neprežil návrat do reality, za pár týždňov vyprchal ako otvorené šampanské. No zostali po ňom zvyšky a stopy, a hlavne poznanie, že to nie je nemožné, aby som sa väčšinu času cítila šťastná a vyrovnaná...

Nuž a druhý sen, ktorý si tento rok splním, je presťahovať sa do domu na vidieku, a to do jedného konkrétneho domu a pokúsiť sa dosiahnuť čo najvyššiu mieru sebestačnosti na fyzickej úrovni. Tento projekt, už mám dávno. Už v roku 2012 som nechala prácu, čo som mala v Santiagu de Compostela a odišla na dva mesiace do Írska (splniť si ďalší sen) s tým, že po návrate sa na jar s frajerom presťahujeme na samotu zvanú Valdemiotos, neďalejo dychvyrážajúceho údolia rieky Sil, v oblasti Ribeira Sacra. Hoci som sa v Írsku cítila dobre, mnoho času som strávila predstavovaním si svojho života v tom dome, s mojou rodinou (frajer a dva psy)...ako si tam zasadíme všakovaké zeleniny...akým projektom sa budeme venovať...akí budeme šťastní.

Nestalo sa. Sen sa rozbil na márne kúsky. Dom nám mala prenajať naša priateľka Isa. No jej rodina sa poslednej chvíli postavila proti tomu, aby šli do ich domu bývať cudzí. A môj vzťah s frajerom sa tiež rozpadol. Strata dôležitého vzťahu alebo dôležitého "sna" sa môže prirovnať k strate/smrti milovaného človeka: kurevsky to bolí....

Keď Ise o niekoľko mesiacov zomrel otec, na pohrebe som sa nevedeal ubrániť srdcervúcemu plaču, až som sa hanbila. Pretože som neplakala kvôli Isinmu otcovi (verím, že mu je na druhom svete dobre), plakala som kvôli Ise, ktorá veľmi trpela...a hlavne som plakala kvôli sebe. Oplakávala som stratenú nádej, rozbitý sen, oplakávala som vlastnú bolesť z toho, že realita je natoľko odlišná od vysnenej.

Znova prešiel čas. Isa zdedila po otcovi dom, tak teraz už je to len a len ona, kto o ňom rozhoduje. A ja som si ako-tak vyliečila ranu po strate, oddelila som som sen o dome od sna o vzťahu. Nemusím tam ísť s niekým. Je možné bývať sama, je možné byť sama. Nepotrebujem toho druhého, aby som mohla byť šťastná.

Porozprávala som sa s Isou a dohodli sme sa, že keď skončím s hodinami angličtiny v júni, presťahujem sa do najkrajšieho domčeka v oblasti Ribeira Sacra.

Ribeira znamená lesy na brehu rieky, po našom lužné lesy, a sacra znamená sväté.To miesto má špeciálnu energiu, genius loci ak chcete. Nie je náhoda, že tam v minulosti bolo mnoho kláštorov, a nie náhodou sa kláštory a kostoly stavali na energeticky silných miestach, kde už pred nimi existovali pohanské miesta obradov. Dokonca sa povráva, že je v tejto oblasti ukrytý Svätý grál. Premenený na hada sa ukrýva v posvätných plodných lesoch na brehu rieky Sil a čaká na ten správny okamih, aby sa znova premenil a spravil to, čo je treba....

Tak, tak, čaká ma veľká zmena. Zmena k lepšiemu. Nechám prácu (prenechám hodiny kamarátke, ktorá je nezamestnaná), pobalím svojich päť slivák a šup ho do domu, kde budem štiepať drevo na kúrenie, zobúdzať sa za štebotu vtákov, kde mám pumpu zo studne priamo v kuchyni a najväčšiu babku-klebetnicu hneď v dome oproti... Ešte k tomu internet na komunikáciu so svetom a hotovo! Už len začať okopávať a siať mak.