Tento článok bude ako sendvič: vrstva chleba, vrstva plnky a zasa chleba. V tomto prípade problém so susedmi, Aquabela, problém so susedou.
Bohužiaľ aj v auguste pokračovali moje konflikty so susedmi, takými, čo sú tu len počas dovolenkovej sezóny, takže v skutočnosti sa neviem dočkať, kým tá sezóna skončí, aby nás tu už nechali na pokoji.
Napríklad susedia na konci našek krátkej ulice; strávia tu každoročne iba jeden mesiac do roka, ale požadujú, nech sa kvôli nim pomení celé okolie počas celého roka. Napríklad trvajú na pouličnom osvetlení ulice, ktorá má iba 50 metrov, štyrmi lampami, ktoré nielenže zbytočne míňajú energiu a vytvárajú svetelenú kontamináciu, ale jedna z nich bola dokonca umiestnená tak nešťastne, že mi cez okno svietila rovno do tváre, keď som ležala v posteli. Ja som vystavená nadbytočnému umelému svetlu každú noc, aby oni mali osvetlenie tých 30 dní do roka, ktoré tu strávia....
Tiež im strašne vadí môj kompost, ktorý je na mojom pozemku, na druhej strane verejnej cesty od ich bránky. Vraj je tam veľké množstvo múch a ôs, čo však nie je pravda- to by som si bola bývala všimla, veď tam chodím vynášať zvyšky každý deň.
Nuž tak, ako sa oni musia zmieriť s tým, že svet nie je dokonalý a nezodpovedá ich predstavám, lebo majú na tri metre od bránky cez cestu kompost, ktorý si nikto ani len nemusí všimnúť, keď ide okolo, tak aj ja sa musím zmieriť s tým, že svet nie je dokonalý a podľa mojich predstáv, lebo mám jeden mesiac do roka susedov, ktorých strašne obťažuje môj kompost na mojom pozemku a možno celá moja existencia vôbec...
Pozitívna vec je, že sme tento rok v našej dedine obnovili oslavu "Espantallos" (to znamená strašiaky, v zmysle strašiaky v poli na odohnanie vtákov od úrody), ktorá sa neorganizovala od plándémie.To bola odysea, kým sme sa k tomu dostali, lebo ten, čo to odjakživa organizoval, sa pohneval s tými, čo to šli organizovať tento rok. Najprv spolupracoval, potom vyhlásil, že nebude spolupracovať, potom všetci ostatní vyhlásili, že nebudú organizovať nič, potom sa on ospravedlnil a pristal na spoluprácu, ostatní prijali ospravedlnenie a pristali na spoluprácu, potom on znova vyhlásil, že nemieni spolupracovať....skrátka a dobre sa nám to nakoniec podarilo zorganizovať: zišlo sa nás zo 50 ľudí, väčšina prezlečená v kostýmoch, lebo táto oslava je niečo ako karneval v lete. Šli sme v sprievode so živou hudbou ako v Kusturicových filmoch cez dedinu a mali zastávky, kde sme jedli, pili, tancovali. Bola dokonca aj tombola. "Čože je to za veselie, keď sa obloky celie. Pálenku vypime a obloky vybime!"
Nuž a ja som bola prezlečená za Aquabella (bella po španielsky znamená krásavica) - akoby akvabela zo synchronizovaného plávania. Tie sú väčšinou krásne a štíhle. No ja som bola kráska ironicky: mala som na sebe tie najohavnejšie plavky na svete, otrasnú kúpaciu čiapku a nevskusné gumené sandále, domaľované chlpy na nohách a okolo plaviek, fúzy a spojené obočie, no a hlavne zhrbené držanie tela s vypučeným bruchom, čo aj z najkrajšej ženy spraví škratu. Škaredé držanie nevyváži ani štíhla postava, ani dva kilá šminiek.
Pokračujem vo vrstvení sendviču: ďalší konflikt s ďalšou susedou, ktorá v našej oblasti trávi iba dovolenkovú sezónu. Predtým tu síce bývala, no nikdy sme nemali bližší vzťah. Nebudem opisovať celý vývoj konfliktu, to by vydalo na jednu celú telenovelu, hoci sa to celé odohralo v časovom rozpätí dvoch dní. Išlo o to, že nebola pozvaná na jednu párty, čo sme s priateľom organizovali pre iných hostí...no nakoľko títo hostia a ona sú dobrí priatelia, nakoľko deti týchto hostí a jej deti sa kamarátia, tak mala pocit, že mala právo byť pozvaná tiež. Opakujem, oslavu navrhol môj priateľ, no ona spravila cirkus mne, lebo sa cítila ukrivdená. Vyčítala mi, že nemáme bližší vzťah (čo je podľa mňa zodpovednosť oboch strán) a zašla tak ďaleko, že tým pozvaným hosťom nahučala do hlavy, že vlastne tam nechceme ani ich, lebo nám vadia ich deti...a tak už ani oni nemali chuť k nám prijsť. Skrátka a dobre, strčila sa niekam, kam ju nikto nevolal a pokazila radosť iným, lebo ona nebola pozvaná (spolu s cca 7 miliardami ľudí, čo žijú na tejto planéte), niečo v štýle trinástej sudičky, ktorá sa nasrala, keď s ňou nerátali a prekliala Šípkovú Ruženku.
Potom sa tvárila, že sa nič nedeje, že to bolo nedorozumenie, veľmi sa chcela stretnúť a vysvetľovať niečo, čomu som ja nechcela venovať už ani sekundu. Dokonca sa vnútila na stretnutie, kde som bola s inými ľuďmi a vynucovala si pozornosť, kedy som ju už jasne odmietla. S tou osobou nechcem mať vôbec nič spoločné, nemám záujem jej venovať ani minútu môjho vzácneho času. Nezáleží mi na tom, akú mienku si o situácii a o mne vytvorí, len ma hnevá, že ovplyvnila druhých a ich mienku o mne. Prišlo mi neuveriteľné, že existujú ľudia tohto typu, ktorí sú schopní vytvoriť problém z ničoho nič, a ešte aj zavariť druhým. Má to však svoje výhody: aby som zahnala pocity úzkosti, ktoré mi tento incident vyvolal, som štyri hodiny luxovala kuchyňu, čo som bola odkladala od jari. A okrem toho sa poučím do budúcnosti nepripustiť, aby sa niečo podobné zopakovalo - zastaviť podobné situácie hneď na začiatku.
Ešteže tieto toxické osoby odídu spolu s lastovičkami, keď začne pofukovať jesenný vietor a v našom údolí bude opäť pokoj...
No hay comentarios:
Publicar un comentario