SEX IS IN THE AIR 6/2023

Končí mesiac, tak je načim zamyslieť sa nad témou na článok. V našej oblasti Ribeira Sacra je nielen mnoho viníc, ale aj stromov jedlých gaštanov. A tie koncom mája a začiatkom júna kvitnú. Kvety sú asi 10 centimetrové "šnúrky" s charaketristickou vôňou. Jedna moja známa tvrdí, že jej tá vôňa pripomína vôňu mužského semena, a tak gaštany podľa nej voňajú ako sex. Namiesto Love is in the air tu máme Sex is in the air. No a s tým súvisí téma, ktorá ma trápi už dlho a možno dozrel čas, aby sa mi podarilo vysvetliť moje myšlienky: starnem.
Prechádzam hormonálnymi zmenami pred-menopauzie. A nepáči sa mi to. Hormonálne zmeny mi spôsobujú bolesti, únavu a ozajstnú, autentickú hystériu niekoľko dní do mesiaca. Ťažko znášam, že sa mi mení telo aj nálada a s tým spojený sociálny status. Je to tak: ženy, ktoré sa dostanú do stredného veku a hlavne tie, čo prešli klimaktériom potvrdia, že sa zrazu stanú neviditeľnými. Prestanú v spoločnosti (takmer) existovať.

Mám šťastie na dobrú genetiku a hlavne robím veľa vecí pre svoje zdravie, tak možno nemám toľko zdravotných a/alebo estetických problémov ako ženy okolo mňa. Avšak už sa kde-tu pritrafí natiahnutý sval, ktorý strpčuje niekoľko dní život, vypadnutá stolička, šedivé vlasy, vejárovité vrásky okolo očí, ktoré sa dajú nahmatať potme, mäkké brucho. Časť je čistá márnivosť, časť strach z toho, že postupne budú pribúdať obmedzenia, čo môžem a nemôžem robiť alebo zjesť, no a ďalšia časť je strach zo straty sociálneho statusu.
Celý život som bola považovaná za pohľadnú ženu a istotne mi to v mnohých situáciách uľahčilo život. Je možné, že som mnohokrát zľahka dosiahla niečo, čo si iné ženy museli odmakať, vybojovať. No a teraz hrozí, že o toto postavenie prijdem, a to sa mi samozrejme nepáči. Nikto nie je rád, keď prichádza o privilégiá, hoci sú objektívne nespravodlivé, nikto sa ich nechce zriecť.
Celý ten strach zo starnutia je súčaťou strachu z choroby a zo smrti- smrti vlastnej, aj smrti blízkych. Strach z plynutia času, z entropie, tendencie ku chaosu. Toto je síce prirodzenou a integrálnou súčasťou života, ale tak zapeklitou, že sa mi to za 42 rokov ešte nepodarilo prijať a spracovať.