MLIEČNA DESIATA alebo MÁJ, JÚN, JÚL, AUGUST 5/2023

Možno ste z generácie, ktorá ete zažila takzvanú mliečnu desiatu: na zákaldnej škole sme mali možnosť zaplatiť si desiatu, a tak sme ju nemuseli nosiť z domu. Za dve koruny československé sme dostali jogurt, rohlík s malou kockou masla alebo pollitrové mlieko v sáčku. Najväčší úspech mali vždy Miláčik a Termix. A práve to mlieko sa stalo vinníkom traumy mnohých ľudí mojej generácie. Samo osebe už to mlieko bolo hnusné a občas nejaké zvýšilo, keď niektorý žiak v ten deň neprišiel do školy. Na druhý, tretí, až štvrtý deň sa daný sáčok a jeho obsah premenil na prudko rádioaktívny a nebezpečne zapáchajúci objekt.

Toto mlieko sa stalo protagonistom obrovskej zábavy, keď sme sa s ním cez prestávku ohadzovali a mali z toho pasiu, keď sa prederavil a svojím nevábnym obsahom niekoho postriekal. A tu prichádza pointa, prečo tento fenomén spomínam. V tej dobe sme si to celkom neuvedomovali, avšak pravda je tá, že to skysnuté mlieko nakoniec postriekalo aj tak všetkých. To zapadá do môjho vnímania sveta, že všetci sme jedno a nepýtaj sa, komu zvonia do hrobu, zvonia tebe, atď....dostanem sa k tejto myšlienke opäť neskôr.

Podtitul MÁJ, JÚN, JÚL, AUGUST súvisí s tým, že som kúpila letenky pre moju mamu a mňa- začiatkom septembra spolu letíme na Slovensko. Ja sa po dvojtýždňovej dovolenke vrátim domov do Galície (Lumeares a okolitý vesmír), mama zasa zostane doma vo Zvolene. To znamená, že na jednej strane musím vydržať tieto štyri mesiace a nezblázniť sa úplne, na druhej strane sa snažiť, aby som napriek všetkým ťažkostiam bola schopná vychutnať si čas strávený s ňou, lebo sa podobná situácie spolubývania už (pravdepodoben nikdy) nezopakuje.

Späť k myšlienke, že sme všetci jedno. V máji som si intenzívne užívala pocit spolunáležitosti ku skupine, cítim sa byť podporovaná sieťou priateľov, ale aj profesionálov, ktorých služby využívam (psychologička, finančná poradkyňa, účtovník), a ktorí mi pomáhajú po pracovnej stránke. K pocitu byť súčasťou komunity napomáhajú rôzne združenia, ktorých som aktívnou členkou a rôzne skupiny jógy, ktoré vediem.
28. mája sa stali dve udalosti, ktoré ma v tomto pocite ešte viacej utvrdili a naplnili ma radosťou a pozitivizmom. Prvá bola akcia, ktorú som organizovala: Deň seba- starostlivosti o ženské zdravie. Už je to druhý rok, čo to organizujem a bola som nadšená, ako sa to podarilo: ženy-lektorky workshopov boli profesionálne špičkové, účastníčok bolo viacej než minulý rok a odchádzali veľmi spokojné, ja sama som si to veľmi vychutnala: aj som si poplakala, aj som sa dobre zasmiala, aj sme trochu tancovali, aj sme sa objímali, aj sa dobre najedli. Mala som pocit súnáležitosti, súčasti skupiny, to mi padlo dobre. V ten istý deň som sa dozvedela neuveriteľnú správu: v našom malom okrese A Teixeira s 345 obyvateľmi sa po 32 rokoch stala zmena. Po 32 rokoch, keď ľudia volili v miestnych voľbách znova a znova toho istého starostu z tej istej politickej strany...zvíťazila iná politická strana!
Nikto s tým nerátal, je to takmer zázrak. Pravda je tá, že prestarnutá populácia postupne vymiera a spolu s ňou zaprdená pravicová ideológia, plus do okresu sa postupne prisťahovali viac alternatívne zmýšľajúci ľudia mladších generácií, plus niekoľko hlasov odvábila naša suseda Mercedes, ktorá tiež kandidovala na starostku, lebo si myslí, že je najchytrejšia z celého okresu a preto by mala rozhodovať za nás ostatných, ktorí sme podľa nej padnutí na hlavu. Konečne sa po rokoch nazbierala dostatočná kritická masa- ako čínski cyklisti, keď prerušia prúd áut- a voľby vyhrala "tretia" strana, teda ani nie tá, čo sa tvári ako ľavica a je natretá na červeno, ani tá, čo sa vyhlasuje za pravicu a je natretá namodro, pričom obe sú na jedno kopyto.

Cítim sa optimisticky, že toto nové obecné zastupiteľstvo sa rozhýbe a bude robiť mnoho užitočných vecí pre blaho všetkých. Väčšinu z nich poznám a majú moju dôveru ako racionálni a zodpovední ľudia. Verím, že tu nastane spolupráca s občanmi, ktorí chceme organizovať, zlepšovať, tvoriť, že si spoločne vybudujeme okres, na ktorý budeme hrdí, že môžeme byť jeho súčasťou.