Článok
na tento mesiac súvisí so stretnutím tzv. ženského kruhu, ktoré
som zorganizovala začiatkom júna, konkrétne v deň splnu, a s
dvoma knihami od tej istej autorky (Jean Shinoda Bolen), ktoré
súvisia s tematikou ženskej identity. Jedna je "Miliónty
kruh" a hovorí práve o vytváraní a fungovaní ženských
kruhov. Druhá kniha, "Bohyne v každej žene" skúma
žesnkú identitu cez archetypy siedmych gréckych bohýň.
Nuž,
začnem tým ženským kruhom a jeho negatívnou stránkou. Už pred
troma rokmi som sa snažila rozbehnúť pravidelné stretnutia. Na
prvom nás bolo približne 14, na druhom 4-5, k tretiemu sme sa tuším
ani nedostali. Stretnutia by mali fungovať "samočinne",
vždy sa chopí iniciatívy, organizácie najlbižšieho stretnutia
iná žena...po troch rokoch bez stretnutí a bez možnosti stretávať
sa s ľuďmi niekoľko mesiacov kvôli pandémii, som znovu
podnietila, aby sme sa zišli. Nechcela som miesto a čas rozhodnúť
ja, nakoľko by tieto podujatia mali byť čo najdemokratickejšie.
To
je však stres. V skupine je 37 žien, z toho 30 sa vôbec
nevyjadrilo. Čakali, čo rozhodnú tie ostatné, čo je v ponuke, a
potom sa ony rozhodnú, či im je to po chuti alebo nie, namiesto
toho, aby to spoluvytvárali. Možno zo strachu prejaviť svoj názor,
ak by bol náhodou odlišný od názoru väčšiny. Lenže väčšina
akurát nepovie svoj názor, takto je ťažké sa hrať na
demokraciu. Potom tam boli 3-4 chytré, ktoré sa medzi sebou
dohadovali o mieste, furt daktorej dačo nevyhovovalo. Ja som čakala.
Snažila som sa byť chápavá, vľúdna a trpezlivá, keď mi to
jedna za druhou odriekali. Jedna nepríde, lebo je to priskoro, druhá
preto, lebo je to neskoro, tretia akurát vtedy musí doma poliať
kvety alebo nachovať rybičky alebo okefovať mačku. Ďalšia
nepríde, lebo sme pre ňu priveľmi feministické, iná zas, lebo
sme málo feministické, ďalšej vadí, že sme (zo srandy)
povedali, že to bude stretnutie stríg a nechce s tým mať nič
spoločné, kým iná má problém s tým, že nie sú prizvaní
muži...aha, nezabudnime na všetky, čo neprišli zo strachu z
nákazy vírusom, ktorý je práve v móde. Ja som si vypočula
všetky argumenty a tvárila sa chápavo. No keď konečne nadišiel
deň D a zišlo sa nás 12 (čo je na miestne pomery dosť slušná
účasť), už som nemala energiu a nevedela som si to vychutnať.
A
keď som videla ten španielsky chaos, v ktorom si každá robila čo
sa jej zachcelo, mnohé to poňali ako ďalšiu žúrku bez hlbšieho
zmyslu a dve osoby potrebovali byť neustále v centre
pozornosti...cítila som sa frustrovaná, sklamaná z toho, že
nikomu okrem mňa nezáleží na tom, aby sme vytvorili niečo
SPOLOČNÉ, každý sleduje len vlastné záujmy. Nuž a v podstate
aj ja, až na to, že môj záujem bol nielen spolu stráviť čas,
ale sa navzájom vypočuť a podporiť. A nie sa prekrikovať a
uzurpovať si pozornosť akoukoľvek hovadinou. Nuž, dosť ma toto
podujatie vyšťavilo. Uvidíme, čo sa stane pri najbližšom
splne....
Kniha
Bohyne v každej žene je o jungiánskej psychológii a ženských
archetypoch podľa siedmych hlavných grécko-rímskych bohýň.
Tento náhľad na ženskú psychiku mi v mnohom pomohol: nielen
porozumieť lepšie sama sebe, ale aj prijať tie ostatné ženy také
aké sú, s ich kvalitami aj muchami. Pochopila som, že môžem
"byť" rôznymi bohyňami, správať sa podľa rôznych
rolí, mať mnoho podôb. Pravda je, že spoločnosť väčšinou
preferuje a odmeňuje istý typ správania sa, no je dobré vedieť,
že existujú aj iné alternatívy. Keď sa prechádzam alebo behám
v lese, strieľam z luku a som nezávislá, identifikujem sa s
divokou Artemisou/Dianou. Keď
som trávila pubertu zahrabaná v knihách (čítala som v škole
nielen počas prestávok, ale aj počas vyučovania pod lavicou,
dokonca som čítala kráčajúc po ulici), bola som ako Pallas
Aténa/Minerva. Keď sa nahnevám a niekoho doslova zmrazím svojou
kritikou, som ako Aténa, ktorá si nasadí svoje brnenie s
vyobrazením Medúzy. Tá, okrem toho, že mala veľmi originálne
dredy v podobe hadov, svojím pohľadom premieňala smrteľníkov na
kameň. Keď si doma upracem, zorganizujem priestor a vytvorím v ňom
harmóniu, keď si sadnem a meditujem, som ako dovnútra a
spirituálne orientovaná Hestia/Vesta. Keď som mala žiarlivostné
záchvaty kvôli frajerovi sukničkárovi, prejavila sa vo mne
Hera/Juno, manželka prelietavého boha menom Zeus/Jupiter. S mojimi
psami som materská ako Demeter/Ceres, rovnako keď varím pre
druhých. Som schopná sa zamilovať a byť kreatívna ako
Afrodita/Venuša, ktorá svojím láskyplným ohľadom pomáha
druhým, aby sa rozvíjali. A keď som neutrálna, prispôsobivá,
keď sa snažím vyhovieť druhým, som ako Persefone/Prosperina.
Zároveň je však aj vládkyňou podzemného, temného sveta po boku
svojho muža Hadesa/Plutóna.
Verím
tomu, že je dobré prejavovať sa viacerými spôsobmi, nevtesnať
sa do jednej role alebo dvoch. Dáva mi to viacej slobody. Rovnako
som si uvedomila, že sa odzrkadľujem v každej žene z nášho
kruhu: Marion je ako vodná nymfa, čo si poletuje vo vánku a
všetkých miluje, Gloria ako hebké mačiatko, ktoré však raz-dva
vystrčí pazúr, keď sa mu niečo znepáči, Hery je ako sopka,
ktorá keď vybuchne, chŕli lávu bezohľadne na všetky strany,
Maite je ako balzam, ktorý ukľudňuje bolesť a pálenie, lebo sa
vždy snaží vytvárať okolo seba harmóniu, Rocío je sivá
myšička, ktorá žije vo svete obmedzení, kde má všetko formu
prekážok, Violeta je ako diskoguľa, ktorá sa trbliece a má mnoho
úžasných schopností, avšak občas o sebe pochybuje, Lýdia je
disciplinovaná a organizovaná, čo nezapadá do tunajšej
kultúry...
Každá
z nich je originálna a svojím spôsobom úžasná, kúsok každej z
nich je vo mne a ja som malý kúsok vo vnútri každej. A Santa
Frívola? Tou som tiež.
No hay comentarios:
Publicar un comentario