September
je čas oberačky. Žijem vo vínnej oblasti, kde sú všetky kopce
vrúbené terasami s viničom. Nuž a v čase dožiniek už štvrtú
sezónu pracujem v jednej firme - vínnej pivnici. Tento rok som
prekonal rekord a pracoval 17 dní vkuse (áno, aj v sobotu a
nedeľu), 8-9 hodín denne. Môj spánok sa počas tohto obdobia
zredukoval zo zvyčajných ôsmych na šesť hodín denne, čo je
úbytok o jednu štvrtinu. Drina.
Fyzická
a psychická vyčerpanosť mi v tomto období vždy prechodne
ovplyvnia myslenie, ktoré mám už prirodzene racionálne- prepnem
na "mode" sto percentnej účinnosti, efektivity. Nerobiť
nič navyše, neplytvať energiu. Využiť dostupné zdroje tým
najoptimálnejším spôsobom. Poskladať skladačku puzzle v
časopriestore, dosiahnuť maximálne možný výsledok s vynaložením
minimálnej námahy. Znie to, akoby som sa v tomto období stala
úplným robotom, ktorý všetko analyzuje, kalkuluje, vyhodnocuje.
A
nakoľko jedna z mojich úloh v práci počas oberačkovej sezóny je
triedenie hrozna- vyberáme bobule nezdravé a všetko ostatné, čo
nie je zdravý strapec (listy, chrobáky, kamene, kúsky plastu,
atď.), stávam sa v tomto období tiež veľmi vyberavou. Všetko
súdim, triedim a vyhodnocujem. Aplikujem tento postup, kritický
pohľad aj v živote, nielen za pásom, na ktorom stroje posúvajú
strapce hrozna.
V
septembri skladám rozvrh mojich hodín jógy, tanca a anglického
jazyka. To je pre mňa ďalší stres, lebo každý chce mať hodiny
v ten najoptimálnejší čas a ja sa zatiaľ neviem ani rozdvojovať
a byť naraz na troch miestach v utorok o pol šiestej, ani presúvať
v časopriestore za jednu sekundu. Mám tendenciu snažiť sa všetkým
vyhovieť za každú cenu, aj za cenu vlastného nepohodlia. No je to
ťažké, keď jeden zo skupiny "ťahá" hodinu na utorok a
druhá zasa na štvrtok, komu vyhoviem ? Snažím sa, aby zapadli do
seba všetky časti skladačky: čas, priestor, energia. Variť podľa
toho, čo by sa najskôr pokazilo, transformovať zeleninu na jedlo,
prádlo prechádza procesom prania a triedenia a odkladania do
skrine, odkazy ľuďom v ten správny čas, lebo sa zaujímam o ich
život, termíny článkov, stretnutia s frajerom a s priateľmi,
venčenie psov a vybavovanie vecí s nimi...
Mala
som tri pokusy o začlenenie nového elementu do tohoto meniaceho sa
systému, ktorý priebežne utváram.
Najprv
som testovala, či do skladačky môjho dňa/rozvrhu/života zapadne
práca 3 hodiny denne sprevádzať deti v školskom autobuse. No
znamenalo by to spať o hodinu menej a zriecť sa rannej jógy za
málo peňazí a poobede utekať s vyplazeným jazykom, aby som po
autobusovaní stíhala moje hodiny a venčenie psov. Zamietnuté.
Druhý
pokus boli hodiny angličtiny v meste, ktoré je na hodiny cesty
autom. Vypočítala som potrebný čas na presun a za peniaze, čo mi
ponúkali, sa mi to neoplatí. Zamietnuté.
Nuž
a tretí experiment, skúška, či do môjho života zapadá sučka
Bull teriéra menom Kyra, ktorá hľadala adoptívny domov. Výsledok
opäť negatívny, s ťažkým srdcom, pretože nevychádzala práve
najlepšie s mojimi dvoma psami, a navyše nezvládala náš životný
rytmus, kde sú 20-kilometrové túry a 8-kilometrové behanie v lese
samozrejmosťou.
Takto
teda vyberám, čo vyhovuje a čo nie, čo sa neoplatí, a čo áno,
čo zapadá do 4D skladačky môjho života. Zdá sa, že už mám
rozvrh viac-menej zostavený, aspoň teda na niekoľko mesiacov, kým
sa zmenia podmienky a zasa bude treba niečo prispôsobiť,
prestavať.
No hay comentarios:
Publicar un comentario