jueves, 4 de abril de 2019

STEAMPUNK RETROFUTURE alebo NEVIEME SA HRAŤ 3/2019


Tento rok pripadol karneval na začiatok marca. Ako som už bola spomenula v iných článkoch, pre mňa je to veľmi dôležitá udalosť. S milencom sme sa rozhodli spraviť si kostými v štýle STEAMPUNK RETROFUTURE. Vysvetlím.


Steampunk je podžáner sci-fi alebo fantasy, zahŕňa celý samostatný štýl v literatúre, filmoch, umení, móde...Názov vznikol v 80.tych rokoch 20.teho storočia, odkazuje na cyberpunk (žáner literatúry sci-fi zameraný na technológiu) a STEAM (para po anglicky)...keď to dáme dokopy, Steampunk popisuje spoločnosť a technológie založené na pare ako hlavnom zdroji energie. Predstavte si, že by ľudstvo nebolo vymyslelo plasty a všetky stroje by fungovali na paru...je to niečo ako paralelná realita, je to ako "zrealizovaná" budúcnosť ako si ju predstavovali ľudia v 19.tom storočí, teda "retrobudúcnosť".

Umelecké diela v tomto štýle sa inšpirujú obrazovým svetom Juliusa Verneho a H.G.Wellsa. Jedná sa o alternatívnu viktoriánsku éru (Anglicko, 19.storočie, industrializácia), ale tiež prostredie postapokalyptické, prípadne prostredie tzv. Divokého západu.
Fajn, toľko k téme steampunk a karneval, ktorý som si mimochodom náramne užila. Ako toto súvisí s ďalšou témou, spomenutej v nadpise tohto článku? Vysvetlím.

Nuž, ako som povedala, prostredie steampunk je postapokalyptický, katastrofický svet so značne zamoreným životným prostredím, veď na pohon strojov potrebná para sa vyrába najmä spaľovaním uhlia, čo značne znemožňuje zdravý rozvoj živých tvorov. A preto je na prežitie v tomto svete potrebná spolupráca. Nuž a práve o spolupráci je tá druhá a dôležitejšia časť tohto článku...
Nevieme sa hrať, nevieme spolupracovať. Ani ako deti, ani ako dospievajúca mládež, ani ako dospelí, dokonca ani ako postarší. Viem o tom svoje, lebo pracujem so skupinami z každej spomenutej kategórie. Deti sa neustále hašteria, nedokážu dodržiavať pravidlá hry a, bohužiaľ, dospelí fungujú úplne rovnako ako tie deti, len majú dospelácke telá. Moja skúsenosť je, že drvivá väčšina detí sa nikdy psychicky ani emocionálne dostatočne nevyvinie, len im narastú údy, začnú produkovať hormóny, pribudnú vrásky a roky, nadobudnú hypotéky a vlastné deti, avšak nedospejú, nedozrejú. Potvrdila som si to nedávno.

Snažili sme sa dať dokopy časopis, taký malý formát o alternatívnych spôsoboch života, o fungovaní na vidieku, komunitách, atď. Skupina piatich ľudí. Mali sme niekoľko stretnutí, boli sme nadšení, začali sme písať prvé články...no na poslednom stretnutí sa zjavila háklivá téma, na ktorú sme mali rozdielne názory a namiesto toho, aby sme sa o tom racionálne a v kľude porozprávali, pozreli sa na to z rôznych uhlov pohľadu, sa jeden z mojich najlepších priateľov a môj milenec pohádali. Neboli schopní byť objektívni a civilizovane uznať, že majú na vec rôzne názory...namiesto toho sa nechali uniesť každý svojím egom a emóciami, debata sa zmenaila na verbálny súboj, až prerástla do nevraživých pohľadov...chýbalo im len zavrčať na seba ako pračloveci v jaskyni. Smutné.

Smutné, že sa to stalo medzi dvoma osobami, ktoré mám rada a ktoré sa kvôli tomu prestali stretávať, smutné, lebo nám ako skupine pokazili hru na časopis, z ktorej sme boli nadšení. Už nikto nechce pokračovať v projekte, keď medzi účastníkmi panuje nevraživosť.

A pýtam sa, keby šlo naozaj o prežitie skupiny, komunity, ktoré by si vyžadovalo spoluprácu v prípade nejakého apokalyptického scenára, boli by sme schopní si pomáhať, keď sa nevieme poriadne ani hrať bez toho, aby sme sa zbytočne hašterili?

No hay comentarios:

Publicar un comentario