Tento
rok pripadol karneval na začiatok marca. Ako som už bola spomenula
v iných článkoch, pre mňa je to veľmi dôležitá udalosť. S milencom sme sa rozhodli spraviť si kostými v štýle
STEAMPUNK RETROFUTURE. Vysvetlím.
Steampunk
je podžáner sci-fi alebo fantasy, zahŕňa celý samostatný štýl
v literatúre, filmoch, umení, móde...Názov vznikol v 80.tych
rokoch 20.teho storočia, odkazuje na cyberpunk (žáner literatúry
sci-fi zameraný na technológiu) a STEAM (para po anglicky)...keď
to dáme dokopy, Steampunk popisuje spoločnosť a technológie
založené na pare ako hlavnom zdroji energie. Predstavte si, že by
ľudstvo nebolo vymyslelo plasty a všetky stroje by fungovali na
paru...je to niečo ako paralelná realita, je to ako "zrealizovaná"
budúcnosť ako si ju predstavovali ľudia v 19.tom storočí, teda
"retrobudúcnosť".

Fajn,
toľko k téme steampunk a karneval, ktorý som si mimochodom náramne
užila. Ako toto súvisí s ďalšou témou, spomenutej v nadpise
tohto článku? Vysvetlím.
Nuž,
ako som povedala, prostredie steampunk je postapokalyptický,
katastrofický svet so značne zamoreným životným prostredím, veď
na pohon strojov potrebná para sa vyrába najmä spaľovaním uhlia,
čo značne znemožňuje zdravý rozvoj živých tvorov. A preto je
na prežitie v tomto svete potrebná spolupráca. Nuž a práve o
spolupráci je tá druhá a dôležitejšia časť tohto článku...
Nevieme
sa hrať, nevieme spolupracovať. Ani ako deti, ani ako dospievajúca
mládež, ani ako dospelí, dokonca ani ako postarší. Viem o tom
svoje, lebo pracujem so skupinami z každej spomenutej kategórie.
Deti sa neustále hašteria, nedokážu dodržiavať pravidlá hry a,
bohužiaľ, dospelí fungujú úplne rovnako ako tie deti, len majú
dospelácke telá. Moja skúsenosť je, že drvivá väčšina detí
sa nikdy psychicky ani emocionálne dostatočne nevyvinie, len im
narastú údy, začnú produkovať hormóny, pribudnú vrásky a
roky, nadobudnú hypotéky a vlastné deti, avšak nedospejú,
nedozrejú. Potvrdila som si to nedávno.

Smutné,
že sa to stalo medzi dvoma osobami, ktoré mám rada a ktoré sa
kvôli tomu prestali stretávať, smutné, lebo nám ako skupine
pokazili hru na časopis, z ktorej sme boli nadšení. Už nikto
nechce pokračovať v projekte, keď medzi účastníkmi panuje
nevraživosť.
A
pýtam sa, keby šlo naozaj o prežitie skupiny, komunity, ktoré by
si vyžadovalo spoluprácu v prípade nejakého apokalyptického
scenára, boli by sme schopní si pomáhať, keď sa nevieme poriadne
ani hrať bez toho, aby sme sa zbytočne hašterili?
No hay comentarios:
Publicar un comentario