VŠADE DOMA, DOBRE NAJLEPŠIE alebo HOW I BECAME A BUSKING TRAVELLER 8/2018

ôsmy mesiac tohto toku som sa vydala na cesty. Čakala som hodne dlho (cca. od roku 2002, keď som šla po prvýkrát na stretnutie Dúhovej rodiny - Rainbow family gathering), kým sa mi podarilo nazbierať dosť odvahy a podujať sa uskutočniť sen o kočovno - cirkusantskom spôsobe života. Vždy som si totiž predstavovala, že budem cestovať s niekým (rozumej s frajerom), lebo som sa sama neodvážila. Nuž ale zunovalo sa mi čakanie, a hoci mám frajerov niekoľko, rozhodla som sa vydať sa na potulky svetom sama (rozumej s dvoma psami Frodom a Wuchim), aby som sama sebe dokázala, že na to mám.

Priznám sa, mala som veľmi malú dušičku, keď som po prvýkrát šoférovala môj malý kamión s rozmermi výška 3,15m, šírka 2,14m a dĺžka 6,40m. 
Tiež som v totálnom strese, keď idem po trojprúdovej diaľnici a neviem, kam zabočiť, keď mi just práve vtedy prestane našepkávať navigátor...alebo keď idem po ceste a v spätnom zrkadle pozorujem kolónu áut, ktoré sa stali nedobrovoľne mojimi nasledovníkmi...Nuž ale ako som bola spomenula, potrebovala som si dokázať, že to zvládnem, a to sa nerobí od gauča, ale v situáciách, ktoré sú neznáme, nepredvídateľné a komlikované. Je treba dostať sa von zo zóny pohodlia, nielen gaučového ale hlavne psychologického, a čeliť všetkým tým zložitostiam a absurdnostiam, ktoré cestovanie naverímboha obnáša.

TRAVELLER: Začala som cestovať skoro, už v posledných ročníkch základnej školy a počas celej strednej. Presúvala som sa hore-dolu po Slovensku verejnou dopravou, aby som si prevzala ocenenia literárnych súťaží. Dostala som dosť veľa ocenení za básne, ktoré som v tom období písala. To bolo dávno. Od romanticizmu poézie som prešla k aktuálnej komerčnosti blogov.

Pamätám si, keď som šla po prvýkrát sama autobusom zo Zvolena do Nových Zámkov. Mala som 14 rokov. Tú trasu som s mamou alebo s oboma rodičmi absolvovala mnohokrát. Tvárila som sa strašne svetsky a suverénne pred mamou a tetou, ktoré ma prišli vyprevadiť, no v skutočnosti som bola riadne pokakaná.

Keď som mala 16, dali mi štipendium a šla som na 5 týždňov do USA. Bez rodiny, s inými študentmi. A potom to už fičalo. V to isté leto sme šli s Kristínou stopom do Budapešti, na festival Sziget. Ani sme len netušili, kde ten festival je, ale dostali sme sa tam. Vtedy ešte nebol obnovený most v Štúrove a cez Dunaj sme sa previezli kompou.


V roku 2002 sme šli s dvoma kamarátkami na stretnutie Dúhovej rodiny v Bulharských horách, cestovali sme tam stopom 5 dní. Tri holky s veľkými batohmi, spali sme v stane (po bulharsky palatka) a skamarátili sa na celý život s niekoľkými tureckými šoférmi kamiónov...to som ešte netušila, ža v 2018 sa stanem šoférkou kamiónu aj ja.

Precestovala som mnoho krajín - stopom, vlakom s Interrail, autobusmi, lietadlami, loďami, vlastným autom. Najsevernejšie som bola v Írsku, najjužnejšie v Maroku, najvýchodnejšie za Bosporom v Istanbule, najzápadnejšie vo Washigtone a najďalej v Indii. Je asi zbytočné povedať, že cestujem rada.

BUSKING: Nuž, maringotka.Dnes sa ma ujo, ktorého som sa pýtala na cestu na oplátku opýtal, či to mám cirkus. Ja že hej, niečo v tom štýle. Otca som celé detstvo počula hovoriť, ako ho ako malého chlapca fascinoval cirkus, ako vždy sníval o tom, že bude "bohóc" (klaun po maďarsky) a bude cestovať s cirkusom. Nuž a nedávno sa mi k niečomu podobnému priznala aj mama. Mala vraj v detstve knihu s peknými ilustráciami jednotlivých čísel cirkusu: krotenie divých šeliem, akrobati na hrazde a na lane, klauni, aktobati na koňoch, atď. A tiež ju to lákalo. Brat sa k téme cirkus nevyjadril, zaujíma ho viacej ornitológia a virtuálna realita, no ja som hrdá, že napĺňam "rodinný sen". Totižto nielen cestujem, ale na turistických miestach, kde sa zastavím pustím hudbu z prenosného reproduktora, vymaľujem sa a prezlečiem do kostýmu a predvádzam okoloidúcim svoje tanečné choreografie v štýle TRIBAL FUSION, teda kombinácia orientálneho brušného tanca a akýchkoľvek iných tanečných pohybov, alebo hoci aj bojových umení a žonglovania. A prizerajúci sa okoloidúci mi na oplátku hádžu mince do krabičky. Predvádzať nejaký druh umenia na ulici za peniaze sa v angličtine nazýva busking. Je to sranda. To bola tiež veľká výzva - zbaviť sa nervozity tancovať pred publikom na ulici. Tiež som zvládla.

Kočujem ako cigáni, cirkusanti a kolotočiari, vediem nomádsky život ako lovci- zberači, nesiem si ako slimák celý svoj dom "na chrbte". Maringotka má obytný priestor cca, 8m2, je tu veľká posteť, plynový sporáka aj s rúrou, takže si varím ako v dome, drez a sprchový kút, chemické WC a obývačkový kút s odkladacím priestorom. Solárny panel na streche zabezpečuje dostatok elektriny a keby neboli bývali prestali fungovať pumpy na poháňanie vody v dreze a sprchovom kúte, mala by som aj tečúcu vodu. Takto všetko riešim s pomocou bandasiek....naberať vodu a tiež zachytávať odpadovú. Moderné karavany na to majú nádrže, ktoré raz za pár dní vyprázdnia na na to určených miestach. Človek si chytro uvedomí, ako je nevyhnutné šetriť vodou a ako uľahčujú život vodovodné potrubia a kanalizácia.

Dôležitý aspekt je boj o priestor. V maringotke všetko riešim ponad minimálne jedného psa.  Majú špeciálnu schopnosť vytušiť, kde budú práve v tej chvíli najviac zavadzať a just tam sa dajú. A potom sa na mňa škaredo pozerajú, keď ich pošlem preč. A mimo maringotky je to tiež zložité- kde zaparkovať 3,15m x 2,14m x 6,40m. Priestor, ktorý zaberá auto, priestor, ktorý zaberajú psy, ktorí občas niektorým ľuďom na niektorých miestach prekážajú, priestor, ktorý zaberám ja, keď tancujem....to všetko je treba obhájiť, vybojovať životný priestor (Nemci to nazývali Lebensraum)...a to býva náročné.

Cestujem po severnom pobreží Španielska - z Galície, cez Asturias, Cantábria, Baskicko, prešla som do Francúzska (Aquitania a Occitania), obišla dokola Pyreneje až k stredozemnému moru a vraciam sa cez Katalánsko, Aragón (nie ten z Pána prsteňov, to bol Aragorn), Navarra, La Rioja a Castilla-León. 

Ako sa hovorí ako sa hovorí, všade dobre, doma najlepšie. Nuž ale kým sa vrátim domov, na naše lazy Lumeares, som doma všade. A všade je dobre, najlepšie. Najlepšie, ako sa len za daných podmienok dá.