SILA VAGÍNY 3/2018

Už od roku 1975 sa v marci oslavuje Medzinárodný deň žien. Nie je to však len deň, kedy ženy a dievčatá dostanú od mužov kvet za to, že majú vagínu, ale symbol femninistického hnutia, boja za rovnoprávnosť žien a mužov. A nemyslím len rovnoprávnosť na papieri, vo forme zákonov a nariadení, ale reálnu rovnosť možností a príležitostí. Tu by som chcela vystvetliť, čo ten feminizmus vlastne znamená (samozrejme, nejde o neomylnú definíciu, ale ako som tomu porozumela ja), lebo mnohí tento pojem radi prekrúcajú...a uvediem dva príklady, ako sa dá feminizmus priviesť do takých extrémov, že začne byť kontrproduktívny a ubližovať tak ženám ako aj mužom....
Ťažko definitívne vyhlásiť, čo feminizmus znamená, sú ľudia, čo radšej používajú plurál feminizmy, na označenie rôznych aspektov hnutia, rôznych prúdov, ktoré medzi sebou diskutujú a presadzujú správnosť svojho uhla pohľadu. V prvom rade netreba spraviť chybu a myslieť si, že feminizmus je boj žien proti mužom. Pravda je tá, že väčšinu osôb, ktorá presadzuje spôsoby myslenia patriarchálne/konzervatívne/mačistické, tvoria muži. A väčšinu osôb, ktoré presadzujú feminizmus, tvoria ženy. Avšak je treba podotknúť, že tento boj za iné vnímanie sveta, za rovnosť príležitostí VŠETKÝCH osôb, je záležitosťou zmýšľania tak žien ako aj mužov.

Druhá chyba spočíva v myšlienke, že feminizmus chce dosiahnuť absolútnu rovnosť muži=ženy, čo je nemožné už len z biologického hľadiska.

Opakujem, jedná sa o rovnosť príležitostí. Jeden typ spravodlivosti je dať všetkým absolútne rovnaký kus koláča bez ohľadu na ich telesnú konštrukciu, či sa snažia schudnúť, majú intoleranciu na lepok alebo či vôbec majú chuť v tejto chvíli na koláč. Druhý typ spravodlivosti/ rovnosti spočíva v tom, že dáme každému podľa jeho potrieb. A myslám si, že aj feminizmus skôr súvisí s týmto druhým typom spravodlivosti/ rovnosti. Ale ja nie som žiadna odborníčka na danú tému...

Chcela by som uviesť dva prípady, súvisiace s týmto svetonázorom, ktoré poukazuj na to, ako sa veci dajú nesprávne pochopiť, v najlepšej viere tých, ktorý ich robia.

Prvý prípad je známa, nazvyme ju napríklad Pili (ona sa tak volá naozaj, hehe), ktorá je taká presvedčená feministka, že ak niekto nesúhlasí s jej uhlom pohľadu, nepovažuje ho za zástupcu feminizmu. Skrátka len ona to robí tou správnou formou a všetci ostatní sme pomýlení. Ak s ňou 8.marca nekričíme heslá na ulici s vlastnoručne vyrobenými trasparentami, tak nie sme dosť feministky a ona, čo má z feminizmu spravenú dizertačnú prácu (to je len fór, nie naozaj), nám nepodpíše do indexu skúšku z feminizmu (metafora). Skončilo to tak, že sa miestne ženy, združené okolo jadra, v ktorého strede bola Pili vrhali ako krkavce na všetkých, ktorí mali v tieto "citlivé dni" iný názor ako ten ich radikálny, strávili hodiny maľovaním trasparentov na demonštráciu a minuli kopec peňazí na vytlačenie letákov...a ostatné ženy sa cítili vylúčené, nepochopené, nevypočuté, priam odstrčené nielen patriarchálnou spoločnosťou, ale aj vlastnými susedami a známymi. Napríklad Bea, ktorá má malé dieťa, by bola ocenila pomoc druhej ženy, no tie boli zaneprázdené demonštrovaním politických abstrakcií na námestí, namiesto reálnej pomoci susede. Hm, myslím, že feminizmus bol v tomto prípade nesprávne pochopený a energia, z hľadiska efektívnosti, neprávne použitá. Ani nemusím povedať, že Pili ma má plné zuby a keby čítala tento článok, vypenila by už úplne.

Druhý prípad zažíva môj kamarát Juraj, ktorý má pocit, že tak, ako sa veci v súčasnosti majú, sa stále viac prikladá význam právam žien, a nie vždy k dobru veci - v prípade, že sa to robí automatickou a paušálnou formou. Kým Pili zažíva vo svete pocit bezmocnosti, Juraj je presvedčený, že svetom vládne sila vagíny. Rozvádza sa so ženou, majú spolu dve krásne deti. Súdy automaticky prisudzujú opateru matke, možno aj bez toho, aby sa prípadom zaoberali do detailov, čo môže byť na škodu veci- ako vždy, keď sa situácie zovšeobecňujú a ponúkajú sa protokolárne, automatické riešenia bez ohľadu na reálnu situáciu. Juraj je príkladný otec a v tejto chvíli vie deťom poskytnúť väčšiu istotu, jednak finančnú a s tým súvisiacu emocionálnu stabilitu. No napriek tomu na súde prehráva, možno aj preto, ako tvrdí on, že je tam sám samec a päť žien (exmanželka, sudkyňa, zapisovateľka a dve advokátky)...a možno preto, lebo sme to zase raz prehnali s málo flexibilnou implementáciou zákonov, zásad, svetonázorov. Automaticky dávame celý koláč ženám, lebo predtým ho celý dostávali muži. Presne túto pozitívnu diskrimináciu nazýva Juraj silou vagíny. V dnešnom svete (západnom, podotýkam) je podľa neho výhodnejšie mať medzi nohami vagínu ako penis, lebo z právneho a morálneho hľadiska to momentálne prináša výhody.

Nuž, opäť nesprávne pochopená filozofia feminizmu...kedy sa už ľudstvo poučí, že nezáleží ani na pohlaví, ani na farbe pleti, náboženstve, kultúre? Že by sme mali posudzovať človeka, ktorého máme pred sebou, na základe jeho správania, výsledkov jeho práce, ochote riešiť konflikty, schopnosti prispôsobiť sa situáciám...? Kedy pochopíme, že každá myšlienka a na nej založené následné správanie, ktoré vedie k rozdeľovaniu osôb podľa pohlavia/rasy/náboženstva/atď. je chybné, nesprávne? Že je treba hľadať to, čo nás spája, čo máme spoločné, aby sme spolu mohli vytvoriť niečo väčšie než každý z nás osamote, a nie sústreďovať sa na to, čo nás delí na kategórie?

Pokiaľ bude prevládať individualistický spôsob myslenia, oddeľovania sa a súťaživosti, ľudstvo ako celok zostane chudobné a vo väčšej miere neurotické. Iba ak si pripustíme,že sme všetci omylní a ľudskí, že máme rovnaké právo byť sťastní, a začneme si pomáhať, môžeme byť skutočne šťastní. Ako v tom príbehu o nebe a pekle: obe miesta sú rovnaké, plné stoly jedla a pitia. Ľudia tak v nebi ako aj v pekle, majú na rukách priviazané dlhé lyžice, ktoré si nevedia priblížiť k ústam. V pekle všetci trpia smädom a hladom, lebo si nevedia nabrať. A v nebi sú všetci spokojní a sýti, lebo sa naučili navzájom si pomáhať, naberať jedlo a kŕmiť jeden druhého.....ktorú z týchto dvoch možností si vyberieme?