MôJ BOJ S ENTROPIOU 4/2018

V prvom rade bz bolo dobré definovať, čo tá entropia vlastne znamená, s čím to vlastne bojujem...podľa Wikipédie je entropia fyzikálna veličina, ktorá meria neusporiadanosť (náhodnosť, neporiadok, mieru neurčitosti) systému. Jeden z najdôležitejších zákonov termodynamiky, druhá veta termodynamická, hovorí, že entropia izolovanej sústavy s časom rastie. Keď teda dáme do pohára s horúcim čajom studenú lyžičku, entropia je menšia než po istom čase kedy sa teploty vyrovnajú. Toto si môžeme vysvetliť tým, že vnútorná energia na začiatku prevažne sústredená v horúcom čaji sa neskôr rozdelila rovnomernejšie (a teda neusporiadanejšie) medzi čaj a lyžičku. No a čím vyššia neusporiadanosť, tým vyššia entropia.

Zjednodušene pochopené, je to rozpínanie vesmíru, ktoré začalo v momente Veľkého tresku a doteraz pokračuje. Je to časový vektor, ktorý je vždy jednosmerný: pohár, ktorý spadne na zem, sa rozbije- to poznáme. Opačne to však nefunguje, črepiny sa nikdy neposkladajú do pôvodného tvaru, pohár nikdy nevyskočí späť na stôl. Skrátka a dobre, veci majú tendenciu sa kaziť, väčšinou sa dokonca pokazia samy od seba a nikdy sa samy od seba neopravia.

Pomyslíte si, že sa vás rozpínanie vesmíru nijako priamo netýka, opak je však pravdou. Pre mňa je boj s entropiou na dennodennom poriadku. Odkedy som pri zmysloch, bojujem s týmto fenoménom: špina sa v dome hromadí celý týždeň, až kým ju v nedeľu nevyženiem. A ona sa v pondelok začne hromadiť odznova....riady sa tiež iba kopia, podobne aj špinavé prádlo, nevyčistia sa samy. Žiarovky sa vypaľujú, zásoby míňajú, smetný kôš napĺňa. Nikdy to nejde opačne. Žiarovky musím vymeniť ja, zásoby dokúpiť a doniesť domov, smeti vyniesť. Entropia je neustály nárast chaosu a ja voči nemu bojujem...napríklad kreativitou. Vezmime si napríklad varenie: vezmem kopec zeleniny s listami, šupkami, prípadne nejakým hmyzom a zeminou. Očistím, ošúpem, nakrájam, pripravím si chutné jedlo. Chvíľu sa teším z kreativity a z dobrého jedla. No za pár hodín ho strávim, nastúpi hlad - entropia znova vyhráva.

Ďalšie fenomény, ktoré rastú exponenciálne (podobne ako uvedené príklady chaosu, špiny a hladu) sú lenivosť a ľudská hlúposť. Boj s vlastnou lenivosťou zatiaľ vďaka Bohu väčšinou vyhrávam. A paradoxne si pritom pomáham tou istou entropiou, ktorá lenivosť spôsobuje. Jediné, čo je silnejšie ako moja lenivosť a dokáže ju premôcť vo chvíľach, keď už zlyhala sila vôle, je hlad. Vstať z postele, keď mám záchvat lenivosti, ma prinúti iba škvŕkanie v žalúdku...ja viem, je to smutné....

Nuž, a boj s ľudskou hlúposťou je už vopred prehratý, akokoľvek sa môžem snažiť. Vyše 10 rokov učím angličtinu po španielsky hovoriacich a hlavne po španielsky mysliacich ľudí a znova a znova sa stretávam s tými istými chybami, vyplývajúcimi zo štruktúry ich jazyka. Znova a znova sa snažím pretvarovať ich mozgové závity, zaonačené určitým spôsobom, aby sa zavinuli inak a pochopili, že veci sa v rôznych jazykoch vyjadrujú rôznymi spôsobmi a nemožno ich prekladať doslovne, ako sa oni snažia...

Vidím tiež ľudskú hlúposť alebo skôr obmedzenosť, ba priam až egoizmus, pri práci so všetkými vekovými kategóriami. Pracujem so skupinami a je jedno, či sú to malé deti, mládež, dospelí alebo starší ľudia...opakujú sa tie isté vzorce myslenia a z toho vyplývajce správanie: ľudia takmer nedokážu spolupracovať. Nedávajú pozor, ubližujú si navzájom. Závidia si. Neustále sledujú, čo robí zle ten druhý, namiesto toho, aby sa sústredili na to, čo robia oni sami. Myslia len na seba. A vravím, nesúvisí to s vekom, rokmi sa to nezlepšuje, hoci by ste si mysleli, že sa rokmi človek poučí. Je to rovnaké, keď mám hodinu v škole, s dospelými alebo v klube dôchodcov...

Pýtam sa samej seba, či z toho viniť spoločnosť ako takú, kultúru, hodnoty ponúkané vzdelávacím systémom...alebo je chyba priamo vo výrobe a človek je egoista od prírody.

No a ja bojujem voči tejto zákernej forme entropie, snažím sa ich primäť, aby sa rešpektovali, pomáhali si, aby spolupracovali...a nedajbože ich niečo aj naučiť. Je to náročná úloha a možno aj vopred prehratý boj....občas sa unavím a mám pocit, že nedokážem pokračovať. Miniem všetku energiu a upadanem do depresie. No potom niečo vo mne (čo je inak presný opak entropie, akási resiliencia alebo čo) mi pomôže pozbierať sa a pokračovať a ja začnem odznova. Nedokážem inak, nielen nechcem a nemôžem, ale sa ani neviem vzdať. Vždy vpred. Zmeniť, zlepšiť, vyčistiť, upratať, uviesť do poriadku, nastoliť harmóniu uprostred chaosu...