VENDIMIA alebo útržky z proletárskeho života 9/2016

Vendimia je po španielsky vinobranie. Oblasť, v ktorej žijem, Ribeira Sacra, je známa svojou produkciou rôznych druhov vín. 

Táto oblasť, údolie vytvorené riekami Sil a  Miňo je unikátna, lebo vinič sa tu pestuje na strmých brehoch rieky, čo značne komplikuje vinobranie a preto ho nazývajú "viticultura heroica", teda heroické vinárstvo. Poviem vám, nie je to sranda okopávať vinič alebo zbierať už dozreté hrozno a vynášať debny vážiace 20kg hore do kopca...

Ja som sa podujala tiež na herociký projekt: pracovať vo vínnej pivnici, kým trvá vinobranie, čo je cca 12-15 dní. Pre mňa obrovská výzva, nakoľko som v živote nepracovala fyzicky osem hodín denne (maximálne 6, ale ako dobrovoľníčka, a tak ma šetrili). Pivnica sa volá Ronsel do Sil. 

Celý deň chodím hore-dolu, vykladáme spomínane 20 kilové debny, triedime hrozno, umývame debny, umývame stroje, šliapeme po hrozne, miešame...okrem toho mám ešte zodpovednú úlohu: každý deň odobrať vzorky z mokov a zmerať ich teplotu a hustotu. Podľa toho sa posudzuje, či prebieha ten správny proces fermentácie...

No, tých osem hodín sa nezastavím a som z toho riadne uťahaná. Na druhej strane je to veľmi zaujímavá skúsenosť: nielenže spoznávam tajomstvá prípravy vín, učím sa rozoznávať miestne odrody hrozna (Godello, Treixadura a Dona Branca na biele vína, Garnacha, Merenzao a Mencía na červené), ale aj na vlastnej koži spoznávam život "proletariátu". Nuž a tu sú postrehy z neho:

Zistila som, že som lenivá. Odjakživa som tušila, že nie je pre mňa pracovať osem hodín denne, no teraz si to potvrdzujem v praxi. Jednak sa utvrdzujem v presvedčení, že toto nechcem, jednak som na základe tejto skúsenosti objavila novú stránku svojej osobnosti (čo som už tušila)- lenivosť. Nie je to teda vôbec pozitívna vlastnosť, ale napriek tomu si odpúšťam a mám sa naďalej rovnako rada.

Osem hodín práce denne je nesmierne únavných. Teraz už chápem, že ľuďom už nezostáva čas/chuť/energia na nič - ani športovať, ani nič riešiť...maximálne sa opiť alebo resetovať nejakou inou drogou.

Nedokážem pochopiť, ako to ľudia dlhodobo zvládajú bez toho, aby sa zbláznili...zrejme si každý časom objaví nejakú stratégiu na prežitie (viď predchádzajúci bod).

Haluz je, ako rýchlo sa človek vžije do roly zamestnanca a nechá sa pohltiť mocenskou hrou nadriadený - podriadený, keď si nedá pozor... našťastie mi to trvalo len krátko a prekonala som to bezbolestne a bez následkov.

Hovorí sa, že kto nemá v hlave, má v nohách. A keď chodíš denne hore dolu po schodoch osem hodín, vykladáš desiatky debien, stokrát sa zohneš, tak zákon zachovania energie ti pomaly ale iste zmení myslenie...snažíš sa mať v hlave viacej ako v nochách...premyslieť si veci podrobne dopredu (ďalšia ľudová múdrosť: dvakrát meraj a raz strihaj), ako robiť veci čo najefektívnejšie, aby sa nemusel opakovať nejaký úkon, alebo to, čo spravíš teraz, si nemusel zrušiť neskôr kvôli niečomu inému, čo je potrebné spraviť. Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, že ak pôjdem na prechádzke dolu kopcom, budem sa musieť vrátiť do kopca....a tak si radšej rozmyslím, čo spravím, aby som vynaložila čo najmenej úsilia...

V podstate som veľmi vďačná za túto skúsenosť a nielen kvôli peniazom, ktoré zarobím na opravu domu a auta. Som vďačná za informácie, ktoré sa učím o výrobe vína, za všetko srandovanie a prekáranie so spolupracovníkmi a koniec koncov som hrdá, že môžem pomôcť Maríi José – šéfke - uskutočniť jej projekt, jej sen výroby kvalitných vín.

Proletári všetkých krajín, spojme sa!