ŠPECIALIZÁCIA verzus MULTIPOTENCIALITA 1/2016

Určite sa každého z nás v detstve aspoň raz opýtali, čím chceme byť, keď budeme "veľkí". Na prvý pohľad to vyzerá ako nevinná hra a dospelých celkom zabávajú najrôznejšie detské odpovede: kozmonaut, veterinár, policajt, zdravotná sestra....Ja som v najranejšom detstve chcela byť, pokiaľ mi pamäť siaha, upratovačka, kaderníčka a hlavne herečka- môcť spievať, tancovať, obliekať si najrôznejšie kostými a predvádzať sa.

Od malička nás teda rodičia, ujovia a tety a ich najrôznejší známi nenápadne nútia, aby sme sa definovali a vyhranili do nejakej oficiálnej profesie. Čo však, ak nám žiadna z týchto škatuliek, vytvorených spoločnosťou, nevyhovuje? Čo ak to, čomu sa chcem ideálne v živote venovať nie je nijaká profesia- ak chcem byť napríklad revolucionárka, médium alebo syntetizátorka myšlienok? Čo ak nechcem, aby bola moja existencia zredukovaná len na zamestnanie, čo ak chcem byť sama sebou, byť Darija?

Tak som aj dopadla: nakoľko som si nevedela vybrať jednu konkrétnu vec, ktorej by som sa výhradne venovala, viem zo všetkého trošku a nič poriadne. Na gymnáziu sa mi dostalo všeobecného vzdelania, a keď som si v osemnástke mala vybrať, čomu sa chcem po zvyšok svojho života venovať,nemala som nijako vyhranený názor. Hoci, ruku na srdce,v tom čase ma zaujímala filmová veda a réžia, avšak na VŠMÚ ma neprijali:( Tak som si povedala, že budem pokračovať vo všeobecnom vzdelávaní a prihlásila sa na medzinárodné vzťahy.

Tam nás učili trochu histórie, trochu práva, trochu ekonómie, trochu politickej teórie, jazyky, sociológiu, organizáciu mikrosféry národného hospodárstva :(, a najväčšiu haluz SYNERGETIKU (ktorá vyzerala ako totálny úlet a až teraz jej začínam rozumieť...len tie skriptá boli napísané dosť nešťastne...vyzeralo to, že to nemá hlavu ani pätu...ale má).

Tak som sa vlastne nenaučila nič poriadne, no zato som sa naučila tváriť sa erudovane, nakoľko viem prispieť do konverzácie ohľadne mnohých tém a tváriť sa múdro. Popri alma mater som ešte študovala v tzv. Výberovom vydelávacom spolku, tam som si zvolila za tému vytúženú filmovú vedu, hoci mnohí krútili hlavami, že to nijako nesúvisí s medzinárodnými vzťahmi... 

Rokmi som k tomu pridala vedomosti o jóge, tanci, bojových umeniach, rôznych terapiách, environmentálnej výchove, psychológii, coachingu, filozofii, religionistike...Najnovšie som v sebe objavila vášeň pre (alternatívnu) históriu a tiež koketujem s astrofyzikou, ale iba s jej kozmogonickými aspektami, inak fyziku a matiku neznášam.

Tento článok je o špecializácii a multipotencialite. Najprv k tej špecializácii. Na väčšine pracovných pohovorov sa nás pýtajú, na čo sa špecializujeme, v čom sme odborníci. Existujú jasne definované priečinky, škatuľky. Mne sa však do nich ťažko zapadá, ako keď deti v materskej škôlke pchajú do okrúhleho otvoru kocku a hviezdičku do diery, kam pasuje mesiačik...

Akú mám profesiu? Byť sama sebou.

Na čo sa špecializujem? Byť každým dňom šťastnejšia, slobodnejšia a rozvinutejšia bytosť.

Chacha, povedzte to na pohovore. Ako hviezdička v mesiačikovom otvore...

Stretla som sa s tým hodne tento mesiac, lebo sa snažím zohnať zákazky ako prekladateľka...

Študovali ste tlmočníctvo? Nie.

Do akého jazyka prekladáte? Dennodenne používam päť.

Na aké témy sa špecializujete? Na také, akým rozumiem. Čo dokážem pochopiť, to som schopná preložiť.

Ako dlho vám trvá preložiť jednu stranu? Nuž, to závisí, či je text ťažký alebo ľahký.

Je mi to fakt ľúto že im, ľuďom očakávajúcim presné dáta, čísla a kategórie, takto komplikujem život vágnymi odpoveďami.

Pracujem ako inštruktorka jógy a brušného tanca. Nie, nechodila som na konzervatórium. Pracujem ako súkromná učitečka angličtiny, a to som neštudovala ani filológiu, ani pedagogiku. Pracujem ako tlmočníčka a prekladatečka, a to nemám diplom z tlmočníctva. Píšem (dva blogy, denník a občas mi uverejňujú články v časopise Zjem aj Vlek), no nevyštudovala som žurnalistiku. Občas vediem dielne ručných prác, občas predávam svoje výrobky na trhu,občas som Macko Pú, občas spievam a tancujem s deťmi...okrem toho som ešte popri práci kuchárka, upratovačka, venčiteľka psov a žienka domáca.

Nikdy som si nevedela vybrať iba jednu aktivitu, jeden odbor, jednu profesiu. Asi by som sa zbláznila, ak by som musela robiť tú istú činnosť viac než tri hodiny v kuse - teda okrem tancovania a spania:) 

Ak som teda neštudovala nič z toho, čo vykonávam ako prácu, ak som sa nešpecializovala na žiadnu z týchto oblastí, vyvstáva otázka, ako si teda dovoľujem od ľudí za to pýtať peniaze?....Jednoducho som sa tie veci naučila, hoci ma ich nikto "nenaučil" na vysokej škole. Rôzne kurzy, mnoho prečítaných kníh a prax. Ja v tom problém nevidím. Svoju prácu vykonávam zodpovedne a na dobrej úrovni. Možno síce nie na jednotku s hviezdičkou, ale minimálne na dva alebo jedna mínus:)

Môj prípad je podobný iným ľuďom, ktorí sa odmietajú venovať tej istej činnosti väčšinu dňa počas niekoľkých rokov, a ktorí sa po anglicky označujú pojmom MULTIPOTENTIALITE, teda osoba s viacerými potenciálmi. Takéto osoby máme tú výhodu, že sme nesmierne kreatívni, spájame myšlienky z rôznorodých oblastí a tým vytvárame inovácie...ako keď som spojila cvičenie jógy s filozofiou Henryka Skolimowského, coachingom a environmentálnou výchovou a vymyslela Eco-Jógu, môj systém, ktorý predcvičujem.

Vďaka pálčivej zvedavosti a túžbe po poznaní, ktorú osoba s viacerými potenciálmi pociťuje, sa učí rýchlo a ľahko, nakoľko nikdy nezačíname od nuly, pretože nám vedomosti získané v iných oblastiach slúžia ako odrazový mostík. Preto ani nemáme v hlave toľko mentálnych blokov a strachov zosmiešniť sa, keď sa máme učiť niečo, čo vidíme po prvýkrát...lebo sa v tej situácii nachádzame neustále. Je omnoho viacej vecí, čo neviem, než tých, čo viem. Tak jediné, na čo myslím, je čím skôr pochopiť, dozvedieť sa a nestrácam čas haluzením, že "jaj, niekto si o mne nedajbože pomyslí, že som hlúpa".

Tiež sme prispôsobiví- vieem použiť myšlienky/postupy/zručnosti získané v nejakej oblasti v nových situáciách a kontextoch. Extrapolovať. Príklad: keď sa väčšina ľudí učí cudzí jazyk, uloží do hlavy presné slovo. Kniha=book. však čo v prípade, že sa toto slovo použije v inom kontexte ako sloveso? Tam sú stratení, lebo predsa book je kniha...Ja si do hlavy ukladám pojem-to, čo slovo chce vyjadriť, čo sa môže líšiť v rôznych situáciách. A potom, keď ho mám preložiť,k nemu hľadám zo zoznamu slovo vhodné pre daný kontext.

Nevravím, že byť špecialistom je na škodu. Väčšine ľudé sa to v ich zamestnaní podarí. V skutočnosti najlepšie pracovné tímy sú zložené zo špecialistu, ktorý, je schopný sa dostať skutočne do hĺbky problému, a osobou s viacerými potenciálmi, ktorá chŕli invenčné riešenia.

Je užitočné ovládať rôzne zručnosti: vystupovať na verejnosti, založiť oheň v prírode, chápať metafory, vedieť sprostredkovať vedomosti, orientovať sa v kontexte a nezaseknúť sa pri jednotlivých slovách, vytvoriť choreografiu atď.

Avšak, o aké zamestanenie by som sa mohla s týmito kvalitami uchádzať? Existuje zamestnanie "renesančný človek"?:)