SLAVENA 9/2015

V tomto období sa mi spojili tri slovanské elementy ktoré nejakým spôsobom zažívam a skúsim ich tu prepojiť: dejiny Slovanov, ľudová svadba a moja dcéra Slavena.

Jednak čítam už tretiu knihu v poradí o alternatívnych dejinách Slovanov/Slovänov, ktoré sa značne odlišujú od udalostí prezentovaných tradičnou históriou (teda po slovensky dejepisom) základných a stredných škôl.

Niektoré teórie mi pripadajú značne pritiahnuté za vlasy: Podľa Oskára Cvengrosha všetky kmene nazývané germánske sú v skutočnosti slovanské. Podľa Jozefa Pachera má celý svet spoločných neolitických slovanských predkov, no a podľa Blaženy Ovsenej (nevymýšľam si, skutočne sa tak volá) je dvojkríž v slovenskom štátnom znaku v skutočnosti stromom života.

Nevravím, že tomu všetkému slepo verím, no každopádne prestávam veriť, že sa starí Slovania/Sloväni zjavili v Európe až v 5.-6.storočí počas veškého sťahovania národov ako tvrdia učebnice. Nie je možné, aby sa za tak krátky čas presunulo tak veľa ľudí a usadilo sa na miestach, kde už zrejme niekto žil a ešte si nejakým spôsobom na ceste dopestovať obživu pre tisícky mužov, žien a detí...a potom sa ešte rozšíriť na takom veľkom území, na akom v súčasnosti slovania žijú. Niečo tu nesedí....Nehovoriac o téme tzv. Veľkej Tartárie, ktorá je na mnohých starých mapách, ale potom akosi zázračne zmizla a na hodine dejepisu nám o nej jakživ nepovedali. Tiež nám v škole nepovedali nič ani o takých významných pamiatkach, aké na Slovensku sú, ako napríklad Archeopark Zámeček, označovaný za Slovenskú Tróju (!!!), s nálezom tzv. Hradeckej Venuše z doby kamennej, kde nie je vidno okrem zopár úbohých informačných tabúľ takmer nič, alebo rondely staršie ako egyptské pyramídy a staršie ako Stonehenge. Kým Stonehenge ročne navštívia tisícky turistov,  na Slovensku sa cez rondely stavajú diaľnice.

Čím som staršia, tým viacej mám pocit, že nič nie je tak ako nám to hovoria: ani náboženstvo, ani história, ani peniaze a finančný systém, ani zdravie a stravovanie, ani vzdelávanie...prestávam prijímať veci hotové ako mi ich podsúvajú a hľadám "vlastnú" pravdu v mnohých oblastiach.

V auguste som bola na svadbe, ktorá bola značne odlišná od načačkaných svadieb v drahých reštauráciách: pred úradníkom matriky stála nevesta v poslednom štádiu tehotenstva, dve ďalšie deti sa zúčastňovali obradu rodičov- prvá odchýlka od tradičného "kresťanského" myslenia. Nevesta nemala šušťavé šaty za niekoľko stovák eur, ani ženích oblek. Obaja mali plátené bledé šaty ozdobené stužkami s ľudovými motívmi.

Obe deti (a neskôr tretiu Slavenu)porodila nevesta doma. Deti nie sú očkované a sú v domácom vzdelávaní(ďalšie odchýlky od normy). Pre tých, ktoré si myslia, že tak budú zaostávať za tými, čo chodia do "normálnej" školy podotýkam, že šesťročná Johanka, ktorá ešte len začne "chodiť do školy" doma, už vie čítať a písať a  sama si ušila šaty  deň pred sobášom svojich rodičov. 

Po sobáši sme teda nešli do nóbl reštaurácie s dvadsiatimi chodmi, ale sme boli na záhradnej oslave: v sade pod stromami, rodinky s deťmi a ostatní svadobní hostia piknikovali na dekách. Jedlo sme pripravili spolu, každý niečo doniesol, nechýbalo nič. 

Na ohni sa v kotlíku varil guláš z barana, ktorý peržil svoj život v tom samom sade.Ešte by som mohla uviesť mnoho príkladov návratu k "zdravému rozumu", návrate k prirodzenosti-prírodnosti-prírode, návrate k vnímaniu vecí tak, ako sú, a nie tak, ako sa nám to niekto snaží nahovoriť, podsúvajúc nám falošné myšlienky a vytvárajúc v nás falošné potreby, ktorými nás odďaľujú od našej skutočnej podstaty v mene mamony, zisku a rôznych kapitalistických, patriarchálnych a monoteistických názorov na život.

Dnes sa narodila moja dcéra Slavena. No nenarodila sa mne, ale mojej najlepšej priateľke, s ktorou sa poznáme už 25 rokov! a považujem ju tak priam za svoju sestru. No a dcéra je moja ako krstná dcéra.

Pochválila som sa dobrou správou narodenia krstnej dcéry známym v Galícii: väčšina reakcií spočíva v blahoželaní a následnej poznámke (samozrejme dobromyseľnej), že si mám pripraviť peňaženku. Byť krstným otcom/krstnou mamou v Galícii znamená predovšetkým zahŕňať krstňa peňažnými a vecnými darmi pri príležitosti rôznych sviatkov -ako sú narodeniny, Vianoce, no najmä na Veľkú noc. 

Pre mňa však, a v tom sa myslím zhodneme so mojou priateľkou/sestrou/biomatkou krstňaťa, je to skôr morálny záväzok v tradičnom duchu.No podotýkam, že ani jedna z nás nechodí do kostola a nemáme nič spoločné s katolíckou, ani nijakou inou cirkvou.

Pre mňa to znamená svätý sľub, že sa budem po celý život usilovať o dobro a šťastie svojho krstňaťa- a v prípade, že sa jeho rodičom niečo stane, beriem na seba záväzok postarať sa oň. Kedykoľvek, akokoľvek.

Som vďačná, že do mojej rodiny pribudol ďalší člen, ďalší spolupútnik životom, ktorému môžem niečo odovzdať, a od ktorého sa môžem mnohému naučiť. Som vďačná svojej sestre, že prostredníctvom nej môžem mať deti, keď som sa neodhodlala mať vlastné. Mám radosť z tej zodpovednosti, ku ktorej ma tento vzťah zaväzuje. Chcem byť tou oporou, istotou v prípade "čo keby", čo sa dúfajme nikdy neprihodí. Mám radosť z toho, že je na svete ďalší človek, s ktorým si môžeme byť blízke.

Vitaj Slavenka!