FIESTAS DE APOSTOL 7/2014

Prišiel júl a s ním najväčšia žúrka roka, oslavy na počesť patróna mesta - svätého apoštola Jakuba, ktorého telesné pozostatky údajne spočívajú pod oltárom katedrály  Santiago de Compostela.
Každoročne sa tisíce pútnikov vyberú pešo, na bicykli alebo na koni z rôzne vzdialených bodov, putujú kilometre, aby sa dostali k tomuto hrobu, opradenom legendami. Podľa rozprávania po tom, ako začiatkom letopočtu popravili apoštola Jakuba niekde na Blíkom Východe (v tom čase mu odsekli hlavu, dnes už majú modernejšie spôsoby masového vraždenia nevinných ľudí), jeho učedníci vzali  telo a rohodli sa pochovať ho v ďalekej Galícii, kam apoštol Jakub, ešte zaživa bol zašiel na kus reči-kázať vieru.



Naložili teda jeho telesné pozostatky na kamennú loď (!) a priplávali z Jeruzalemu do Padrónu, po mori a hore riekou Ulla. Tam loď zakotvili a ďalej pokračovali po súši. Nakoľko politická situácia v Galícii v tom čase nepriala separatistickým skupinám hlásajúcim nové náboženstvo, telo museli ukryť dakde uprosted poľa.

Legenda ďalej pokračuje, ako prešli stáročia a ako sa nad týmto poľom začali objavovať tajomné svetelné úkazy. Na základe týchto svetiel telo apoštola objavil pustovník, upozornil na to nadriadeného a telo bolo presunuté do Santiaga, ktoré v tom čase nedoSahovalo úroveň ani len provinčného zapadákova. Santiago znamená svätý Jakub a druhá časť názvu - Compostela - je odvodená od latinského "campus stellae", teda pole plné hviezd alebo svetiel na podľa miesta, kde Jakubove pozostatky objavili. Na jeho počesť dal biskup Theodomiro postaviť kaplnku a tá sa  počas storočí rozrástla na impozantnú katedrálu.

To je teda hlavný cieľ putovania spomenutých pútnikov, z ktorých nie všetci, ktorí sa podujmú na strastiplnú cestu, tak robia z náboženských dôvodov. Okrem pútnikov prichádzajú do Santiaga tony turistov lietadlom, autom alebo vlakom, odlišujúc sa od pútnikov, ktorí putujú pešo, na bicykli alebo na koni. V španielčine existuje slovo "guiri" (vyslovuje sa giri), ktoré  uštipačným spôsobom opisuje typického turistu: šortky, ponožky v sandáloch, zčervenaná koža po dni na pláži, s foťákom na krku, ktorého životným cieľom je nákup suvenírov a na hlavnom námestí sa ťa spýta, ako sa dostane ku katedrále, hoci ju má priamo pred nosom.




Pútnická cesta za pozostatkami svätého apoštola Jakuba je stredoveký vynález: v 11.-tom a 12.-tom storočí, keď bola drvivá väčšina Ibérijského polostrova obsadená a obývaná inovercami, konkrétne Moslimami, múdre hlavy kresťanskej cirkvi vymysleli úžasný marketingový ťah: rozšíriť správu, že majú relikvie jedného z Ježišových učedníkov a pozvať kresťanov z celej Európy, aby im prišli vzdať hold, aby skrátka prišli na dovolenku k moru a posilnili tak kresťanského ducha na polostrove.

Podľa iných zdrojov však putovanie na západ, sledujúc na nebi dráhu Mliečnej cesty (v latinčine Via lactea) je omnoho staršie a pochádza z pohanských čias.
Nuž a cieľom tejto púte nebolo nejaké neznáme mestečko uprostred ničoho, kde prší 300 dní do roka a telo objavené uprostred pochybných okolností, ale miesto zvané "Ara Solis", teda slnečný oltár postavený na počesť zapadajúceho slnka na najvzdialenejšom západnom cípe Galície. Doslova na konci sveta: Rimania nazvali toto miesto "Finis Terrae", koniec pre nich známeho sveta.

Ďalej sa rozprestieral už len šírošíry oceán.

Pre mňa sú oslavy Apoštola Jakuba ako Nový rok: o polnoci je ohňostroj, ľudia robia šialené veci, čo po iné noci v roku nerobia, človek chodí hore dolu z jednej zábavy na druhú, je to dôležitý míľnik v kolobehu roka.
Všetkým šťastný nový rok!