BEZ MAKU ANI DEÑ 1/2014

Už niekoľko rokov každý deň jem mak. Pridávam si ho do müsli, ktoré spolu s kávou so sójovým mliekom nemôže chýbať zo žiadnych mojich rañajok: zamiešam si do vločiek bud makové semiačka alebo rovno makový olej, lisovaný za studena, v bio kvalite. A potom, že všetky peniaze čo zarobém dám na bývanie, energie a jedlo. Doprajem si kvalitu, ked je reč o mojej závislosti na maku.

Zbožňujem mak v akejkoľvek forme: makové rezance, makový koláč, maková štrúdľa, buchty posypané makom, medové cigary s makovou špičkou čo robievala moja starká na Vianoce, makový hrebeñ z pekárne na námestí SNP v Banskej Bystrici, tvarohovo- makovú zmrzlinu a dlhé atď….podobne ako Gombóc Artúr, animovaná postava zo seriálu Pom-pomove rozprávky, ktorý mal zas rád všetky druhy čokolády:  mliečnu, horkú, bielu, kockatú, okrúhlu, s orieškami aj bez, študentskú pečať, veľké čokolády, malé čokolády…..
Tu prichádza moja spoveď: som na maku závislá. Namotaná. Dávam ho a nechcem s tým prestať. Mohla by som prestať kedykoľvek, ale nechcem.

 Mám mak rada- okrem toho, že vplýva pozitívne na organizmus (je bohatý na nenasýtené mastné kyseliny,má vysoký obsah vápnika a horčíka, železa, obsahuje vitamíny B1 a B12, vitamín E, fosfor a zinok), pre mña je to to, čo ma najintenzívnejšie spája s kultúrou Slovenska. Je to moje každodenné priame spojenie s domovom cez zmyslové orgány chute. Mám kontakt s rodinou a priateľmi, hovorím s nimi cez Skype, používam svoje dva rodné jazyky, počúvam Fun radio cez internet a čítam slovenské časopisy. Chodím na Slovensko tak často ako si to môžem dovoliť, zvyčajne na Vianoce a potom v auguste, ked je v španielsku čas dovoleniek, krásnych letných rán, horúcich dlhých popoludní v rozpálenom kamennom meste, dlhých teplých podvečerov plných ľudí popíjajúcich s priateľmi na terasách.
Lenže teraz je upršané nedeľné popoludnie, v Galícii, teda lepšie povedané v Santiagu de Compostela, začalo pršať začiatkom decembra a odvtedy sme tu mali asi len dva dni bez dažda. A ja som práve dopísala pilotnú kapitolu môjho projektu “Bez maku ani deñ” o mne, o mojom živote, práci, vzťahoch a účtoch, ale aj o kreatívnych momentoch tu, na konci sveta, v zelenej a upršanej Galícii.