December, posledný mesiac v roku. Vyhodnocovanie uplynulého roka nie je len povinné klišé, ale akási prirodzená vnútorná potreba vyjasniť si, ako sa veci majú, vyhodnotiť a ukončiť, aby mohlo začať niečo nové. Pre mňa nezačína rok prvým januárom, ale zimným slnovratom, čo je omnoho prirodzenejší koniec a začiatok roka ako pomyslený dátum v pomyslenom, a navyše nepresnom kalendári. V skutočnosti oslavujem koniec a začiatok roka hneď dvakrát- nielen na zimný, ale aj na letný slnovrat- ten je však značne iný.
Todo
empezó cuándo aún era niña. Mi padre me dijo: ”Tienes que ser
perfecta para merecer mi amor.” Por supuesto, nunca me lo dijo así
directamente, ni siquiera con palabras. Mi padre no habla mucho. Era
el mensaje, que dejó, tal vez inconscientemente, intuir entre los
silencios, a través de los cuáles se expresaba.
Tento
mesiac chcem písať o mojich (ne)úspešných
zamestnaniach/brigádach. Nakoľko mi v lete značne poklesnú
príjmy, lebo zarábam najmä vďaka hodinám počas školského
roka, hľadala som možnosť si privyrobiť. V lete vo forme brigády
a v septembri "normálnu" prácu na dlhšiu dobu, síce len
na pol úväzku, ktorú by som mohla zosúladiť s mojimi hodinami. Oba
pokusy skončili fiaskom, čo sa týka zárobku a kontinuity, ale
zároveň som nadobudla dôležité životné ponaučenia.
Pred
niekoľkými mesiacmi som začala spoznávať portugalskú kultúru a
náturu tamojších ľudí. Už bolo načase, veď to mám za rohom a
Galícijčania sa považujú za bratský národ "Viriatov"-
aj tak sa nazývajú obyvatelia Portugalska.