AMOR MAMÍFERO 2/2019

Dlho som si lámala hlavu, o čom napíšem článok tento mesiac. Zvyčajne je to téma, ktorá súvisí s nejakou udalosťou sprevádzanou silnými emóciami: môže to byť silné nadchnutie alebo silný hnev alebo rozčarovanie...No a nakoľko sa mi tento mesiac nestalo niť také, čo by ma bolo vyviedlo z rovnováhy - v pozitívnom alebo negatívnom zmysle- bola som v pomykove, o čom písať.A potom som si uvedomila, že napíšem práve o tom pokoji, vyrovnanosti, ktorý sa nazýva spokojnosť, harmónia, pokoj v duši, či dokonca šťastie.A tiež to bude článok o hojnosti a láske cicavcov (AMOR MAMÍFERO).

PREČO SA VRACIAM NA SLOVENSKO 1/2019

Posledné Vianoce som, ako každý rok, strávila v kruhu rodiny a priateľov na Slovensku. Tak ako sa patrí. Pri jednom z rozhovorov o živote s kamarátkou Zuzkou v čajovni mi táto vnukla myšlienku, tému na tento článok: prečo sa vraciam na Slovensko? Každý rok na Vianoce spravím 3000 km tam a raz toľko späť, absolvujem niekoľko prestupov po rôznych dopravných prostriedkoch, spanie na letiskách, atď. A prečo vlastne?

LAS COSAS DE LOS DEMÁS 12/2018

Tento článok vychádza z dvoch faktov: končí rok a to je vhodný moment jeho vyhodnotenia. Obzrieť sa späť, čo som za tých 12 mesiacov spravila a zažila. Vyhodnotiť, čo bolo dobré a čo menej, a z toho sa poučiť. Nuž a druhá udalosť, ktorá mi priamo dodala tému na zamyslenie sa a napísanie tohto článku, bola návšteva kamarátky Marty. S Martou sme sa týždeň veľmi intenzívne zamýšľali nad našimi životmi a nad Životom vôbec. Marta je odo mňa staršia o vyše desať rokov, no veľmi dobre si rozumieme. Dokonca mám pocit, že ona je ja v nejakej alternatívnej realite. 

DOVTEDY SA CHODÍ S KRČAHOM PO VODU, KÝM SA NEROZBIJE 11/2018

Ach jaj, rozbil sa mi ďalší krčah. Nie doslova, ale obrazne: ukončila som ďalší vzťah. Už neviem, či je to nuda - stále to isté dookola - spoznať, nadchnúť sa, zaľúbiť sa, sklamať sa, rozísť sa. Alebo je to ešte stále zábavné pre tých, ktorí zvonka sledujete môj ľúbostný život? Nuda, nenuda, ja si potrebujem vyliať srdce...

DUŠIČKY 10/2018

Vrcholí dušičkové obdobie: dni sa krátia, zima začína zaliezať pod nechty, prevažuje sivosť, clivota, chlad, usmoklené, zamračené počasie. Prichádza temnota do kraja, do duší. Koncom októbra, začiatkom novembra spomíname na všetkých našich zosnulých, čistíme a zdobíme ich hroby, zapaľujeme sviečky na cintorínoch, aby sme zahnali tiene, aby nás temnota úplne neopantala...S tmou a chladom sa človek zmršťuje, obracia do seba...A ak, utekajúc pred temnotou vonku, nachádza tiež temnotu vo vnútri, je to dosť náročné.

SABECHE? 9/2018

September je mesiac vinobrania. Už tretí rok v septembri pracujem pre tú istú vináreň. Už som o tom písala (viď. 9/2016 Útržky z proletárskeho života). Práca je to značne náročná, a nielen fyzicky, ale najmä na psychiku: bohužiaľ politika "našej" vinárne (teda ako organizuje prácu šéfka) neprispieva ani k vyššej výkonnosti, efektivite, už vôbec nehovoriac o výstrednostiach typu teambuilding alebo podeliť sa s pracovníkmi o detaily ako napríklad kedy končí pracovná doba alebo čo sa bude v daný deň robiť. Je to totálny chaos, neistota, vyčerpanie, čo vedie k chybám a z nich vyplývajúcim stratám, a hlavne všeobecnej nespokojnosti v radoch zamestnancov.

VŠADE DOMA, DOBRE NAJLEPŠIE alebo HOW I BECAME A BUSKING TRAVELLER 8/2018

ôsmy mesiac tohto toku som sa vydala na cesty. Čakala som hodne dlho (cca. od roku 2002, keď som šla po prvýkrát na stretnutie Dúhovej rodiny - Rainbow family gathering), kým sa mi podarilo nazbierať dosť odvahy a podujať sa uskutočniť sen o kočovno - cirkusantskom spôsobe života. Vždy som si totiž predstavovala, že budem cestovať s niekým (rozumej s frajerom), lebo som sa sama neodvážila. Nuž ale zunovalo sa mi čakanie, a hoci mám frajerov niekoľko, rozhodla som sa vydať sa na potulky svetom sama (rozumej s dvoma psami Frodom a Wuchim), aby som sama sebe dokázala, že na to mám.