DUŠIČKY 10/2018

Vrcholí dušičkové obdobie: dni sa krátia, zima začína zaliezať pod nechty, prevažuje sivosť, clivota, chlad, usmoklené, zamračené počasie. Prichádza temnota do kraja, do duší. Koncom októbra, začiatkom novembra spomíname na všetkých našich zosnulých, čistíme a zdobíme ich hroby, zapaľujeme sviečky na cintorínoch, aby sme zahnali tiene, aby nás temnota úplne neopantala...S tmou a chladom sa človek zmršťuje, obracia do seba...A ak, utekajúc pred temnotou vonku, nachádza tiež temnotu vo vnútri, je to dosť náročné.

Naši predkovia Kelti oslavovali v tomto období sviatok SAMAÍN alebo SAMHAIN. Bol to pre nich v podstate koniec roka - skončilo sa leto (od 1. mája, sviatku BELTAINE po 31. október) a začala zima (od 1. novembra, po 30. apríl), temná polovica roka. Spomínali pri tom tiež na svojich blízkych zosnulých a vôbec si uctili kmotru Smrť. Tá im však nenaháňala strach ako nám moderným ľuďom, ale ju brali ako prirodzenú súčasť života.

Práve v tomto období, cez noc sviatku Samaín, bol závoj oddeľujúci svet živých od sveta mŕtvych poodhrnutý...

Nedávno som na hodine Jógy pre inštruktorov hovorila žiakom o princípe odlúčenia, teda  o neuľpievaní alebo nepriľnievaní...nemali by sme priľnúť ani k materiálnym veciam, ani k osobám (to neznamená, že ich nebudeme alebo nemôžeme milovať), ba ani k tomu, kým sme alebo čo robíme. Všetko sa totižto môže zmeni zo dña na deñ. A jedna žiačka, ktorá je približne v mojom veku, začala plakať a vyhlásila, že jej rodičia teda nikdy nezomrú. A vraj nech nerozprávam, že sa treba zmieriť s myšlienkou, že raz zomrieme všetci. Dosť ma to prekvapilo, nejedná sa predsa o päťročné dieťa, ktoré sa nedopatrením predčasne dozvedelo, že darčeky nosia rodičia a Dedo Mráz/Ježiško v podstate neexistujú. Nuž, keď ti dospelá žena, ktorá je už matkou tvrdí, že práve jej rodina je nesmrteľná...kto som ja, aby som jej to vyvracala? Hm.

Tiež som mala konverzácie o smrti s mojou posestrinou. Po tieto dni tiež viacej spomína na osoby, ktoré už nie sú medzi živými a zamýšľa sa nad smrťou vôbec. V tomto období je to úplne prirodzené, veď celá príroda sa pripravuje na smrť, na zimu, A možno aj v nás samotných musí niečo symbolicky zomrieť - musí odísť to staré, nefunkčné (ako napríklad iracionálna myšlienka, že naši blízki sú akýmsi zázračným spôsobom nesmrteľní), aby uvoľnilo miesto a mohlo sa zrodiť niečo nové, lepšie.

Nuž, a aby Dušičky neboli len tie, ktoré už odišli...veľmi ma potešilo, že medzi nás prišla dušička nová cez moju kamarátku/susedku Adrianu, ktorá sa so mnou pred pár dňami podelila o správu, že s priateľom čakajú dieťatko. Vitaj, Dušička.