POLIAMOR 7/2018

Už dlhšiu dobu sa zamýšľam nad konceptom POLIAMOR, v angličtine POLYAMORY, do slovenčiny len krkolomne preložiteľné ako MNOHOLÁSKA/Y. Jendá sa o jav, keď má jedna osoba vzťahy intímne, sexuálne a láskové počas dlhšej doby naraz s viacerými osobami, s tým, že všetky zainteresované osoby sú načisto so situáciou, teda vedia o existencii tých druhých a súhlasia so situáciou.

Čiže niečo veľmi odlišné od “nášho” zaužívaného spoločenského modelu, založenom na judeo-kresťanstve, kde existujú len dve prípustné možnosti – tak pre partnerské vzťahy, ako aj pre rolu ženy, ktorá sa ich zúčastñuje. Buď sa jedná o monogamné manželstvo “kým nás smrť nerozdelí” a mnohokrát z toho vyplývajúca podriadená úloha ženy. Tá okrem toho, že odchádza z domu zarábať peniaze (žijeme predsa v modernom svete), zvláda takmer 100% starostlivosti o deti a domácnosť a ešte môže byť rada, že nezostala na ocot. Ak to všetko zvláda: práca, deti, domácnosť a ešte popritom nafukovať manželovo ego, dostáva vyznamenanie, status SVÄTICE.

Ak je však posvätné manželstvo narušené a jeden zo zúčastnených sa niekde prespí, teda dôjde k nevere, tak je oheñ na streche. V prípade, ak bol neverný muž, má spoločnosť ešte aké-také pochopenie, musí predsa “vypustiť paru”. V prípade, ak to bola žena, kto hľadal sex mimo manželského hniezda, tak sa zo svätice automaticky stáva KURVA. Iná možnosť neexistuje, sorry.

Toľko k zaužívaným konvenciám. Už nad tým dlhšie dumám a príde mi to nielen nespravodlivé, ale aj neprirodzené. Ako nájsť jedného jediného muža, s ktorým by som žila až kým nás smrť nerozdelí, a ktorý by bol schopný uspokojiť všetky moje potreby? A nemyslím len potreby sexuálne, ale aj emocionálne, spoločenské, intelektuálne, finančné...Dosť náročné, keď je človek nezávislá žena, ktorá nechce nafukovať ego nikomu a hľadá rovnocenného partnera. No presviedčajú ťa, aby si čakala na Princa na bielom koni alebo ešte lepšie, aby si sa vydala za prvého ropušiaka, ktorý po tebe fľochne okom a potom už len potichu dúfala, že sa ti ho podarí premeniť na princa. Ale štatistiky uvádzajú, že to sa stáva len v 0,72% prípadov, a tak milióny žien na svete dennodenne bozkávajú ropušiakov, ktorí sa na princov nezmenia nikdy, lebo to jednoducho nemajú v génoch.

Koncept Poliamor sa nezakladá na emocionálnej a sexuálnej výlučnosti, nezakladá sa na spoločenských konvenciách, romantickej láske “úplného oddania sa jeden druhému”, ktorú nám servírujú všetky mainstreamové médiá. Romantická komédia napáchala takmer toľko škody ako stredoveká inkvizícia na ženách označovaných za bosorky. Romantická predstava lásky v zmysle, ak ma naozaj miluješ, nebudeš už nikdy na žiadnu činnosť potrebovať inú osobu ako mña. Ani len ísť na kávu s kamarátkou, veď predsa mne sa môžeš zdôveriť úplne so všetkým. Táto romantická, výlučná láska je často založená na pocite vlastníctva, majetníctva. Môj druh/moja družka mi patrí. Vlastním ho/ju ako nejakú vec a to mi dáva právo rozhodovať o tom, s kým a do akej miery sa môže stýkať. Aha, pardón, nerozhodujem o tom ja, ale spoločenské normy. Vyber si: svätica alebo kurva. Lebo ak miluješ iného/inú, tak nemiluješ mña. Alebo, lepšie povedané, ja už nebudem chcieť milovať teba. Tento model “Princ a princezná” alebo “Ken a Barbie”, a “žili šťastne až kým nepomreli”, má vysokú cenu: Nesmieš milovať nikoho iného okrem mña.

Láska výlučná, majetnícka. Hm, neviem, čo hovoria štatistiky, nakoľko tento model funguje, lebo nestačí sledovať len krivku rozvodovosti, to je len vrchol ľadovca...bolo by treba prihliadnuť aj na index nevery, násilia medzi partnermi a manželstiev, kde sú princ a princezná všetko iné, len nie šťastní.

Tento model mi príde značne neprirodzený. Podľa mña bol vymyslený spolu so súkromným vlastníctvom. Ved ak sa pozrieme na údaje o pôvodných, ale aj aktuálnych lovcoch- zberačoch, zistíme, že väčšina žila v kmeñoch (cca 50-150 ľudí) a nie v pároch. Nikto nepatril nikomu. Žena trávila celý deñ v spoločnosti rôznych ľudí. Ráno šla zbierať slimáky s Betou a Rozáliou, kým jej deti ostali u suseda Martina. Okúpala sa v potoku, kde si porovnávali svaly Richard a spol. Zašla za svojou babkou a cestou sa zahrala s deťmi susedy Kvety. Zašla k starému šamanovi Pištovi, aby jej dal koreñ proti bolesti zubov, poklebetila s kuchár(ka)mi Ninou, Silviou a Tomášom, kým s nimi pripravovala jedlo, zahrala sa na schovávačku s Pavlom, ktorý po nej hádzal očami, pri večernom ohni počúvala príbehy starších mužov a žien, a keď pospali deti kmeña, rozhodla sa, či dá šancu Pavlovi, alebo sa pritúli k Ferovi, ktorý je dobrý lovec, ale nemotorný v láske alebo k Janovi, ktorý je dobrý milenec, ale krížom slamu nepreloží, ako po ostatné noci. V dnešnej dobe žena verí, že jej muž donesie domov dosť peñazí, aby uživili deti, ked ich ona bude opatrovať. Chodí s ním na nákupy a na rodinné návštevy, ak majú čas, na spoločenské a kultúrne podujatia...skrátka všetko rieši s tým istým mužom a vôbec, s tou istou osobou, prípadne sedí doma zavretá sama s malými deťmi, kým je muž v práci.

Neviem, ako to príde vám, ale ja by som sa zbláznila, tráviť všetok môj čas s tou istou osobou...aj keby som ju neviemako milovala. Príde mi to neprirodzené. Preto sa mi čoraz viacej pozdáva koncept poliamor. Pozor, nejedná sa sexovať s kýmkoľvek a kedykoľvek. Jedná sa neprivlastñovať si osobu, ktorú milujeme, v zmysle: ak niekoho miluješ, nechaj mu/jej slobodu...ak sa k tebe vráti, je tvoj/a; ak nie, nikdy ti nepatril/a. Ja viem, trochu zavádzajúci príklad, lebo presne hovorím o tom, že nikto nikomu nepatrí. Ak som schopná milovať niekoho naozaj, nebudem obmedzovať jeho/jej slobodu požiadavkami na výlučnosť (nesmieš mať sex s inou osobou, nesmieš milovať inú osobu), a ani očakávaniami (ak ma miluješ, očakávam, od teba, že budeš robiť toto a toto, takýmto alebo iným spôsobom), skrátka nebudem ho/ju obmedzovať, nech sa rozhodne akokoľvek...napríklad milovať druhú osobu. Vytvoríme si vzťah, aký chceme obaja. Konsenzuálne. Vyjednáme si podmienky vlastné, nie predpísané zvykmi/spoločnosťou/náboženstvom. Vzťah založený na slobode, vzájomnej dohode, tolerancii, rešpekte a zospovednosti. Zodpovednosti každý voči sebe samému, voči tomu druhému. Bez očakávaní (plodia frustráciu), bez obmedzovania, verní sami sebe a záväzkom, ktoré sme si sami stanovili.

SUPERRURAL II 6/2018

Tento článok je o mojom živote na vidieku. Presťahovala som sa takto pred dvoma rokmi a vtedy som o tom už písala (viď SUPERRURAL 7/2016). Nedávno som bola pozvaná na dni "Vivimos no rural" (Žijeme na vidieku), kde som mala príspevok. Rozprávala som o svojom projekte/živote na vidieku...a tak využívam to, čo som porozprávala na prednáške a podelím sa o to aj v tomto článku.

MÁJ LÁSKY ČAS (opäť) alebo INTERAKTÍVNA TELENOVELA II 5/2018

Nuž, je to tak: na jar pučia kvety na stromoch, ktoré sú opeľované včeličkami a iným hmyzom, vtáčiky štebocú- samci lákajú samičky, zvieratká vrhnú mladé...svet je plný hormónov, sexu a lásky.

A zvieratko rodu Homo sapiens (?) nie je nijakou výnimkou. Zrazu nám s príchodom jari zovrie v žilách krv a začneme sa medzi sebou kombinovať a združovať do párov tým najzvláštnejším spôsobom. Aj u nás v dedine sa to riadne domotalo, akoby sme boli karty v kope, ktoré niekto zamiešal. Totálna telenovela, a navyše interaktívna: nielenže ju sleduješ, pozeráš, čo robia tí druhí, ale sa jej môžeš priamo zúčastniť.

MôJ BOJ S ENTROPIOU 4/2018

V prvom rade bz bolo dobré definovať, čo tá entropia vlastne znamená, s čím to vlastne bojujem...podľa Wikipédie je entropia fyzikálna veličina, ktorá meria neusporiadanosť (náhodnosť, neporiadok, mieru neurčitosti) systému. Jeden z najdôležitejších zákonov termodynamiky, druhá veta termodynamická, hovorí, že entropia izolovanej sústavy s časom rastie. Keď teda dáme do pohára s horúcim čajom studenú lyžičku, entropia je menšia než po istom čase kedy sa teploty vyrovnajú. Toto si môžeme vysvetliť tým, že vnútorná energia na začiatku prevažne sústredená v horúcom čaji sa neskôr rozdelila rovnomernejšie (a teda neusporiadanejšie) medzi čaj a lyžičku. No a čím vyššia neusporiadanosť, tým vyššia entropia.

SILA VAGÍNY 3/2018

Už od roku 1975 sa v marci oslavuje Medzinárodný deň žien. Nie je to však len deň, kedy ženy a dievčatá dostanú od mužov kvet za to, že majú vagínu, ale symbol femninistického hnutia, boja za rovnoprávnosť žien a mužov. A nemyslím len rovnoprávnosť na papieri, vo forme zákonov a nariadení, ale reálnu rovnosť možností a príležitostí. Tu by som chcela vystvetliť, čo ten feminizmus vlastne znamená (samozrejme, nejde o neomylnú definíciu, ale ako som tomu porozumela ja), lebo mnohí tento pojem radi prekrúcajú...a uvediem dva príklady, ako sa dá feminizmus priviesť do takých extrémov, že začne byť kontrproduktívny a ubližovať tak ženám ako aj mužom....

CESTA DO HLBÍN DUŠE CHONI POLIGONERA 2/2018

Nuž tak, tento rok pripadli Fašiangy/Karneval už na február. V rámci toho, že som neskutočná "herečka" (viď článok 1/2018), sa strašne rada prezliekam za niekoho iného. A Karneval, u nás zvaný ENTROIDO alebo ANTROIDO, je na to ako stvorený. C.G.Jung by na to povedal, že nám toto obdobie roka umožňuje prejaviť tie stránky našeho Ja, ktoré zvyčajne veľmi nepretŕčame, lebo by sme boli divní alebo by nás spoločnosť odsúdila. Jedine, že by bol človek neskutočná herečka, v tom prípade pretŕča na verejnosti všetky svoje možné facety bez akejkoľvek hanby.

DISKONTINUITA OSOBNOSTI alebo VŠETKY MOJE MENÁ 1/2018

Ako to vidím, tento článok bude akousi mozaikou rôznorodých myšlienok, prostredníctvom ktorých sa pokúsim poskladať ucelený obraz a vyjadriť, čo som riešila v januári. Začnem tým, že trpím špeciálnou psychickou poruchou, ktorá zatiaľ nie je zaznamenaná v žiadnej cvokárskej učebnici. Ja ju pracovne nazývam DISKONTINUITA OSOBNOSTI.