CESTA DO HLBÍN DUŠE CHONI POLIGONERA 2/2018

Nuž tak, tento rok pripadli Fašiangy/Karneval už na február. V rámci toho, že som neskutočná "herečka" (viď článok 1/2018), sa strašne rada prezliekam za niekoho iného. A Karneval, u nás zvaný ENTROIDO alebo ANTROIDO, je na to ako stvorený. C.G.Jung by na to povedal, že nám toto obdobie roka umožňuje prejaviť tie stránky našeho Ja, ktoré zvyčajne veľmi nepretŕčame, lebo by sme boli divní alebo by nás spoločnosť odsúdila. Jedine, že by bol človek neskutočná herečka, v tom prípade pretŕča na verejnosti všetky svoje možné facety bez akejkoľvek hanby.

Tento rok som sa počas fašiangoveého týždňa prezliekla za všelikoho, no najdôležitejšie dve podosobnosti, ktoré som prevetrala, boli Marilyn (Monroe, nie Manson)- samý glamour, fashion a chic- a na druhej strane úplný protipól, tzv. CHONI POLIGONERA (čítaj čony). Jedná sa o dôležitú súčasť španielskej kultúry, osobnosť založenú na reálnych osobách, ktorej opisu by som chcela venovať niekoľko poznámok.

Choni sú dievčatá a mladé ženy, ktoré s súčasťou istej subkultúry alebo urban tribe, všeobecne nazývanej CANI (čítaj kany). Tú tvoria mladí ľudia cca do 40 rokov žijúci väčšinou vo veľkých mestách- a to vo štvrtiach na periférii, kde prevláda pracujúca, robotnícka trieda a tiež veľká časť nepracujúcej populácie, ktorá sa poflakuje a priživuje. Typický obraz choni, značne pokrivený a prehnaný masmédiami, je niečo podobné ako slovenské Cuky a Luky, ale vo vulgárnejšej verzii.  

Choni teda buď pracujú niekde celý deň vo fabrike za pásom, mnohé z nich sú kaderníčky, prípadne nepracujú vôbec. Zmyslom ich života je ísť sa zabávať s ostatnými choni(ženy) a cani (muži). Nechodia však na diskotéky, ale si žúrky zmontujú sami- na odľahlých miestach priemyselných parkov, kde po skončení pracovnej doby niet nikoho. Odtiaľ pôvod ich mena POLIGONERA: polígono je priemyslený park. Hudba priamo z auta, ktoré je špeciálne upravené na rozsievanie decibelov. Alkohol sa nakúpi v potravinách, tak to vyjde omnoho lacnejšie ako v bare. Tento spôsob spoločného pitia na verejných priestranstvách má v Španieĺsku veľkú obľubu, dokonca je na to aj slovo - BOTELLÓN. Sú miesta, kde sa na botellón pravidelne stretávajú tisícky mladých ľudí...spoločne sa opijú, ozvracajú a pomočia okolie a na druhý deň po nich zostáva cintorín igelitiek, plastových pohárov, plechoviek a fliaš.

Hudba, ktorú počúvajú chonis a canis poligoneros je väčšiou regetón z Latinskej Ameriky alebo elektronické verzie odrhovačiek. Tiež nepohrdnú flamencom, nakoľko najväčšia koncentrácia príslušníkov tohto mestského kmeňa (urban tribe) je práve v Andalúzii, a tiež úzko súvisí s tamojšou rómskou komunitou. Hoci sú chonis a canis väčšinou príslušníci bielej rasy, prípadne z Latinskej Ameriky, ich najväčšou ašpiráciou v živote je byť ako andalúzski Rómovia. Preto sa snažia vyvážiť hmotnosť svojich tiel zlatom, ktoré na seba navešajú: reťaze, náramky, prstene...ženám nesmú chýbať zlaté kruhové náušnice. Čím väčšie, tým lepšie. Pre choni je veľkosť jej náušníc otázkou cti, niečo ako náhrdelníky pre ženy z afrického kmeňa Masai.

Tiež rozprávajú ako Cigánky, teda skôr kričia, lebo cieľom číslo 1 je byť čo najnápadnejšia, upútať pozornosť. A k tomu slúži aj vizáž: okrem spomínaného zlata nesmie chýbať značkové oblečenie a doplnky (alebo lepšie povedané, napodobeniny značkového oblečenia, nakoľko hovoríme o nižšej strednej vrstve)- kombinácie teplákov a podpätkových topánok, minisukne, nohavice so zníženým pásom, aby správne vynikli tangáče a tetovania na krížovej kosti...a pokiaľ je to možné, všetko s tigrím alebo leopardím vzorom, aj topánky (viď štýl Nora Mojsejová). Vlasy vyčesané do chvosta, odfarbený blond krásne kontrastujúci s vyrastajúcimi korienkami, neexistuje horná hranica na maximálny povolený počet príčeskov.

Žuvačka v ústach, vulgárny slovník, neznalosť spisovného jazyka a obmedzená slovná zásoba v dôsledku nízkeho vzdelania, nechcené tehotenstvá v pubertálnom veku, sklony k agresivite (hlavne voči druhej choni, ktorá sa lascívne usmiala na "tvojho" muža, ktorého si jej predtým prebrala ty)...to všetko vytvára obraz tzv. PRINCEZNEJ ZO ŠTVRTE/PRINCESA DEL BARRIO. Samozrejme, obraz značne prehnaný, skreslený, založený na predsudkoch.

Pravdu povediac, osobne žiadnu choni nepoznám. Takú ozajstnú. Moje opisy sú založené na rozprávaniach iných a na dôkladnej štúdii na Internete- články a videá venované tejto subkultúre.

Ako som povedala, "zahrala" som sa na nevzdelanú choni, aj na božskú Marilyn. Obe boli sranda, obe sú súčasťou mňa, súčasťou každej z nás.