VÍKENDOVÉ VIANOCE, VÍKENDOVÝ SILVESTER 12/2022

Tento rok pripadli Vianoce a Silvester na víkend, to znamená, že nebolo žiadne extra voľno, žiadne špeciálne, výnimočné dni. A v Španielsku 26. december nie je sviatok, ale normálny pracovný deň. No ja som si sviatok spravila, lebo som oslavovala narodeniny, a tak som niektoré pracovné povinnosti, ktoré mávam v pondelky, zrušila, iné popresúvala, v štýle "Něco za cibuli, něco za chřen, něco zaplatíme, něco zapřem", ako hovorieva moja mama.

Každopádne mám tento rok hladinu vianočno-silvestrovskej nálady na značne nízkej úrovni, a to zvyčajne mávam tieto sviatky rada. Ako si je to tento rok také nejaké mdlé...
Bilancujem uplynulý rok a nevychádza mi moc pozitívny: bola som chorá päťkrát, čo je priveľa v porovnaní s ostatnými rokmi, keď bývam chorá tak raz, maximálne dvakrát. Žeby to bolo vekom? Veď som sfúkla sviečky vo forme čísla 42. Inak aspoň kríza stredného veku je celkom úspešne prekonaná (utlmená?), momentálne je najväčšia ťarcha na mojich pleciach situácia ohľadne mojej mamy. Budem ju riešiť po sviatkoch s ostatnými členmi mojej rodiny...


V rámci vianočných tradícií sme pozerali film Perinbaba. Uvedomila som si, že moja mama a jej sestra sú ako dve hlavné rozprávkové postavy: moja teta Ľubica je Perinbaba: pozitívna, mäkká, materská, a moja mama je zasa zošúverená, zvráskavená a zatrpknutá ako Zubatá. Tá sa však vie premeniť na mladú a krásnu. Moja mama je pre mňa tiež chvíľami "mladá a krásna", teda tá osoba, ktorá ma porodila a vychovala, no potom sa zasa premení na "starú a škaredú", to keď rozpráva veci, ktoré sú absurdné a paranoidné a háda sa so mnou, lebo odmieta spolupracovať v základných veciach (umývať riad iba raz denne a nie na štyrikrát, dať mi prádlo na pranie do práčky a neprať ho v rukách), oduje sa ako malé decko, rozstrihá mi šatku, ktorú si vez dovolenia vezme z mojej skrine, atď.

Sviatky prešli v kľude. Tento rok málo udalostí, málo spoločenských stretnutí. Ani zima nie je poriadna, ale je tak jarne. Dobre je tak.