NEDOTKNUTEĽNÁ alebo AŽ KÝM NÁS SVRAB NEROZDELÍ 7/2022

Celé to začalo tým, že mi vypadol posledný mliečny zub. Vo veku 41 rokov som ešte stále mala zachovaný mliečny zub, lebo ho nevytlačil trvalý. Zostala som z toho mierne smutná, hoci som vedela, že tento moment raz nastane. V snoch vypadnutie zuba symbolizuje smrť, pre mňa to symbolizuje koniec detstva, koniec mladosti, koniec nevinnosti. Už som dospelý človek, ktorý sa musí naučiť prijímať realitu, zmieriť sa konečne s entropiou: s chorobami, starnutím, smrťou, utrpením.

Odjakživa som mala problém s plynutím času...trápi ma, ako uniká, ako naše telá a mysle degenerujú...Máta ma Zub času. Neviem, či si niekto spomenie, v akom československom seriáli bola obrovská starecká hlava s bielymi vlasmi a dlhou bielou bradou, ktorá letela vzduchom...a to bol Zub času, ktorý ma ako dieťa mátal po nociach. Dajte mi vedieť, ak si niekto spomína, kde to bolo.
Potom prišlo svrbenie na rukách a predlaktiach, hlavne v noci. S priateľom sme si mysleli, že nás niečo poštípalo na stanovačke, hlavne on priťahuje všetok štípaniaschopný a lačný hmyz. No pomaly sa do mysle začala vkrádať paranoja, umocnená informáciami o príznakoch na Internete a umocnená lekárom: SVRAB.
Doteraz som si myslela, že túto chorobu majú iba schizofrenizkí bezdomovci, čo zanedbávajú hygienu a predstav si, môžu ju dostať aj slušní ľudia. Hlavne, keď pracujú v nemocnici ako môj priateľ. Psychologický šok bol obrovský, cítila som veľké zhnusenie pri pomyslení na roztoče pod mojou kožou. Lekár predpísal liek, vyluxovali sme celú domácnosť od stropu po podlahu, vrátane dezinfekcie kobercov a matracov horúcou parou, čo z času na čas nie je na škodu. Avšak stres pretrváva: nakoľko je to nákazlivé a akým spôsobom, kedy si môžem byť istá, že to už prešlo, kde všade som medzitým bola a čoho/koho som sa dotýkala...pocit zodpovednosti a viny, priznať sa alebo nie na miestach, kde som bola napríklad pracovať, strach, že ma prepustia...vajatanie preveliké.

No a akoby toho bolo málo, pridružili sa tri vážne komplikácie.
Po prvé: tri dni po užití lieku sme si všimli, že lekár nesprávne vyrátal dávku a užili sme iba jednu desatinu toho, čo sme mali. Späť k lekárovi, späť do lekárne, opätovne vyluxovať celú domácnosť od stropu po podlahu, vrátane dezinfekcie kobercov a matracov horúcou parou, čo z času na čas nie je na škodu. Z času na čas, nie dvakrát za ten istý týždeň.
Druhá pridružená komplikácia je, že táto situácia vyniesla do popredia niekoľko charakterových vlastností môjho priateľa, ktoré sa mi nepáčia, tak som na pochybách, či mi za daných podmienok vyhovuje byť vo vzťahu s takýmto človekom...a tieto pochybnosti vo mne vyvolávajú hlboký smútok.
Nuž a obrovskú zúrivosť vo mne vyvolal pár, ktorý som považovala za priateľov, a preto som sa im posťažovala o svojom zdravotnom probléme. No namiesto súcitu a povzbudenia som ako odpoveď dostala buzeráciu vyplývajúcu z ich strachu z nákazy a nevedomosti, ktorými mi ublížili.
Správajú sa ku mne akoby som bola z kasty Nedotknuteľných v Indii, znepokojuje ich už aj keď prejdem okolo, hoci na nákazu je potrebný kontakt s kožou alebo šatstvom nakazenej osoby a hoci vedia, že som užila liek.

Táto zrada ma zabolela, situácia vo mne vyvolala záchvaty zúrivosti a smútku počas niekoľkých dní. Vôbec na to nie som hrdá, je mi ľúto strateného času a vyplytvanej energie. Dúfam, že liek a zvýšená hygiena zabrali a pliagy sa zbavím. S ľudskou sebeckosťou a obmedzenosťou to už bude horšie, tie sa nedajú vyprať na 90º, ani obariť parou.

Ponaučenie je zmieriť sa, prijať s pokorou plynutie času, choroby, vlastné starnutie, postupné vytrácanie sa mojej mamy...prijať prichádzajúcu jeseň - tohtoročnú, aj tú v mojom živote.