POTVRDENIE O BEZINFEKČNOSTI 10/2021

V septembri som cestovala na Slovensko a pravdu povediac, dosť som sa bála, že budem mať problémy kvôli tomu, že nie som očkovaná proti viete čomu (odmietam ten vírus čo len pomenovať, ak to teda vôbec vírus je). Podľa správ, čo občas sledujem, som si myslela, že me nepustia nikam do reštaurácie alebo do kaviarne, ak nie som ZOP, teda ak sa nepreukážem "potvrdením o dezinfekčnosti". Dezinfekčnosť sa v dnešnej dobe stala právnym atribútom, ako bezúhonnosť. Dosť ma šokovalo, keď som ten výraz počul po prvýkrát.

Potvrdenie o BEZINFEKČNOSTI???..........WTF?
Nebudem to vysvetľovať. Ak tomu nerozumiete, prečo je to poburujúce, tak ste stratená kauza.

Nakoniec som problámy nemala, mohla som ísť na pivo, na kávu a na halušky, ba dovolili mi prekročiť štátne hranice "len" s antigénovým testom, ktorý mi spravili uprostred parkoviska, pod holým nebom, pri chátrajúcom štadióne. Cítila som sa ako v post-apokalyptickom filme (prikladám foto).

Viacej problémov som mala po návrate do milovanej Galície, keď som začiatkom októbra začala organizovať moje hodiny jógy a tanca. V jednej obci, kde som už predtým viedla aktivity, mám skupinu neprívrženkýň/ neprajníčok, ktoré mi strpčujú život. Strašne im vadí, že kým sa ony zaočkované od strachu trasú zavreté doma a očakávajú koniec sveta, iní ľudia chcú žiť, pokračovať v aktivitách a cvičiť jógu. Najprv mi "láskavo" vysvetlili, že nemôžem používať rovanké priestory ako zaočkovaní, lebo by ich bolo treba zakaždým dezinfikovať. Neviem, síce načo, lebo ony na žiadne aktivity nechodia. Nemajú hodiny jógy ani s učiteľkou, ktorá ma svojho času nahradila lebo....tiež nie je zaočkovaná. Ups.
Vybavila som si priestory iné. Nato začali o mne verejne šíriť, že nie som zaočkovaná, aby odradili mojich potenciálnych klientov. To, či som zaočkovaná alebo nie a proti čomu, je informácia výlučne súkromného charakteru, ktorú nemá nikto právo zverejňovať, tobôž nie, ak ju nemajú overenú. Ony len uhádli, vydedukovali to z jedného môjho verejného prejavu.

Nuž, podarilo sa im dosiahnuť, že sa niekoľko ľudí zľaklo a odhlásilo. Momentálne sa bojím, že mi budú škodiť aj na iných miestach, v iných okresoch, kde hodiny mám. Dozvedela som sa toižto, že kontaktujú po okolí rôzne voľnočasové centrá a telocvične, lebo chcú mať aktivity. No v tých voľnočasových centrách a telocvičniach zasa len pracujem ja, takže im to nebude vyhovovať. Otázka je však ako zareaguje šéfka tohto centra, keď jej o mne prezradia, že nemám potvrdenie o BEZINFEKČNOSTI....

Považujem to za diskrimináciu rovnakého druhu, ako keby im vadil napríklad môj etnický pôvod, farba pleti alebo sexuálna orientácia. Problém je v tom, že v ich mysliach je nezaočkovaný ekvivalentom chorý a nákazlivý, čo je veľmi ďaleko od pravdy. Najbsurdnejšie na tom celom je, že zbytočne je niekto zaočkovaný, vírus môže šíriť rovnako ako ten, čo zaočkovaný nie je. Ale to im nevysvetlíš. Aj Židia zrazu z noci do rána boli smradľaví a krvilační, hoci predtým boli ako všetci ostatní....

Ľudia, čo sa natoľko boja zomrieť, že uveria nelogickým absurdnostiam, sa podľa mňa boja vôbec žiť. Kto sa natoľko bojí smrti, sa v podstate bojí života samotného...a tak vlastne nikdy nežije naozaj, len celý život tŕpne, kedy to prijde, odkiaľ na neho Zubatá vycerí úsmev.

NEZNESITEĽNÁ KREHKOSŤ BYTIA 9/2021

V názve článku parafrázujem názov románu Milana Kunderu Neznesiteľná ľahkosť bytia, ktorý som ani nečítala, ani som mu nikdy nerozumela. Pre mňa je existencia skôr zložitá a chvíľami značne náročná, nevnímam bytie ako ľahké. Tento mesiac sa mi stali dve veci, čo mi pripomenuli skôr aspekt krehkosti bytia: ako sa život môže zmeniť za jednu sekundu...

Najprv sa môjmu psíkovi, s ktorým spolu existujeme už 11 rokov, stala akási príhoda. Zverolekár mi nevedel potvrdiť, či to bola porážka alebo zaseknutý nerv, prípadne nejaký výron. V jednu chvíľu sme sa prechádzali, zrazu zvýskol od bolesti a začal čudne dvíhať laby na jednej strane tela, skrúcal sa a padal k zemi. Zvyšok dňa už bol nevládny, nevedel sa postaviť na nohy, ani hlavu udržať zdvihnutú. Kymácala sa mu zo strany na stranu, až kým si neľahol úplne. Veľmi som sa preľakla, že už zostane nevládny ako vecheť, alebo s ochrnutými nohami, alebo vykrivený. Bol to strašný deň, plný strachu a stresu. Ľahšie by sa mi znášalo, keby náhle umrel, ako keď ho vidím trpieť, neschopného fungovať normálne. Našťastie sa jeho stav rýchlo zlepšil, ešte v ten večer mu zafungovala injekcia od zverolekára a postupne sa po týždni dostal do stavu ako predtým. Veľmi som sa zľakla predstavy, že by psák nemohol fungovať normálne a kvôli tomu by sa náš život zmenil drasticky. Ďakujem Bohu, že mi s ním ešte daroval čas. Čas je však neúprosný, vesmír sa neustále rozpína, entropia si pýta svoju daň.
Druhý šok som zažila, keď som sa stretla s mojou mamou po dvoch rokoch a pol a uvedomila si, ako zostarla, schudla, zhrbila sa, ako zabúda a pletie veci...už to nie je ona. Zabolelo ma to, akoby som už stratila svoju mamu. Čoskoro sa môže stať, že si už nebude pamätať, kto je ona a kto som ja...je mi z toho veľmi smutno.

Posledné mesiace bojujem so zdraotnými problémami hormonálneho charakteru, ktoré znižujú kvalitu môjho života. Keď mi hormóny zatemnia mozog, pred oči padne závoj, cez ktorý vidím zrazu všetko čierne, prepadávajú ma pochybnosti, úzkosť ohľadne budúcnosti. Nevnímam realisticky, ale negatívne. Predmenštruačný syndróm, ktorý ja nazývam hystéria, mi namiesto troch dní, ako bolo normálne, strpčuje život dva týždne, teda polocivu cyklu, čo sa mi vôbec nepozdáva. Úplne mi to mení pohľad na život.

Ešte by som chcela spomenúť seriál UTOPIA nakrútený v roku 2013 v UK. Zimomriavky mi behajú po chrbte z toho ako sa tento "fiktívny" príbeh podobá na realitu: v ňom vláda vypustí do sveta vírus "ruskej chrípky", ktorý je veľmi silne nákazlivý, aby v ľuďoch vyvolala strach a verejnosť sa dala bez odporu zaočkovať. Čo však médiá nepovedia je, že očkovacia látka nielenže nepomôže ochrániť sa pred chorobou, ale aj zanecháva trvalé následky v podobe neplodnosti. Celé je to plán elity na zníženie perľudnenia planéty. Nehnevajte sa na mňa, že vám prezdrádzam detaily seriálu (spoiler alert), veď tie nám už dávno predostreli masmédiá. Žijeme v časoch veľkej neistoty, keď už neviem komu a čo veriť, čo takmer mení bytie na neznesiteľné.