Nech
žije život, nech umrie smrť, toto je moje životné heslo už
zopár rokov. Stále viacej si uvedomujem dôležitosť a posvätnosť
života vo všetkých jeho formách (vrátane žralokov, švábov a
stonožiek, čo sú pre mňa tie najmenej atraktívne formy
života),stále viac cítim potrebu život podporovať- žiť v
prírode, jesť živé rastliny (a nie mŕtvoly zvierat), podporovať
život prijímaním a milovaním ľudí okolo seba (tiež bez výnimky
a predsudkov, čo však nie je ľahké) a tvoriť- čo je opak
deštrukcie.
Hovorí
sa, že človek je jediné zviera, ktoré sa nepoučí na vlastných
chybách a je schopný sa potknúť druhý-, ba aj tretíkrát o ten
istý kameň (poniektorí dokonca aj štvrtý-, piaty- atď.). Tiež
sa však hovorí, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Tak
ako je to teda? Mení sa to všetko neustále, plynie ako rieka,
ktorá odnáša každý jedinečný moment do zabudnutia ako zrnká
piesku alebo opakujeme dookola stále tie isté chyby?