ZMENA JE ŽIVOT ALEBO ŽIVOT JE ZMENA 3/2015

Jar je obdobie nových začiatkov. Zo zeme klíčia semienka, zvieratá prinášajú na svet svoje mladé, všetko, čo je živé, pociťuje viacej energie zo slnka a tak všeobecne, viacej životnej energie.

Osemnásteho februára začal čínsky nový rok, dvadsiateho marca začala oficiálne jar, prívrženci náboženstva Zoroastrizmu tiež oslavujú nový rok v tomto období -   na deň jarnej rovnodennosti.

V mojom živote sa tiež dejú zmeny na osobnej, pracovnej aj medziľudskej úrovni a verím, že sú to všetko zmeny pozitívne.

Moja mama hovorieva, že zmena je život. Nedávno som počula túto vetu parafrázovanú: život je zmena. Zdá sa, že to chce vyjadriť tú istú myšlienku, predsalen to pre mňa znamenalo posun v myslení."Panta rhei", všetko plynie, ako bol svojho času múdro postrehol antický filozof Heracleitos.

Neustále sa striedajú ročné obdobia, strieda sa deň s nocou, mesiac dorastá a cúva, hladina morí a oceánov stúpa a klesá pod vplyvom Mesiaca…..my sami nie sme tí istí, ktorými sme boli v predchádzajúcom momente a zároveň sme odlišní od osoby, ktorou sa staneme v momente nadchádzajúcom. Darija, ktorá začala písať tento článok na lavičke na slnku 30-teho marca, už nie je tá istá, ktorá ho o chvíľu odklikne a uverejní na Internete.

Nadychujem sa a vydychujem, moje srdce sa systematicky rozpína a zmršťuje, a vôbec: celý vesmír sa neustále nezadržateľne rozpína, až kým sa roztiahne natoľko, že sa znova zmrští do jedného jediného absolútneho bodu a celý kolobeh môže začať odznova, počnúc veľkým treskom.

Všetko sa neustále mení. To nám, smrteľníkom, naháňa strach. Niekomu viacej, niekomu menej. Mne osobne omnoho viacej, než by mi bolo milé. Ľudská myseľ sa zmene bráni, odmieta ju. Možno preto, že jej pripomína vlastnú pominuteľnosť. Chceme, aby veci navždy zostali tak, ako sa nám páčia. Chceme všetko zmraziť, znehybniť ako na fotografii. Lenže to jednak nie je možné, jednak nehybnosť znamená smrť.

Aký je teda pre mňa rozdiel medzi výrokom "zmena je život" a výrokom  "život je zmena"? V prvom prípade vnímam zmenu ako nejaké nevyhnutné zlo: nepáči sa mi, že existuje, ale ako-tak sa jej prispôsobím, lebo mi koniec koncov nič iné nezostáva (ak teda nechcem ustrnúť= zomrieť). V prípade, že prijímam, že samotný život osebe je zmena, a že teda zmena nie je nielen nevyhnutná, ale dokonca vítaná, sa mi žije omnoho ľahšie, lebo som menej strnulá, menej uľpievam na veciach/situáciách. Prijímam, že všetko plynie a ja plyniem spolu s tým všetkým. A to je oslobodzujúci pocit. Nie je to kŕčovité prispôsobovanie sa, ale uvoľnené plynutie.

Rozhodla som sa zmeniť pracovisko, prostredie, spolupracovníkov. Naďalej budem učiť/predcvičovať jogu, tanečnú jogu a brušný tanec, avšak na troch odlišných miestach. to je moja zmena v profesionálnej oblasti.

V oblasti medziľudskej sa nachádzam uprostred zmeny, keď dve z mojich troch spoluýbajúcich a priateliek odchádzajú z bytu a ja si tež budem hľadať nové miesto na bývanie. Tretia spolubývajúca a zároveň kamarátka sa musí rozhodnúť, či sa presťahuje so mnou alebo bude bývať s inými ľuďmi.

Na osobnej úrovni sa v tomto období sama dobrovoľne vystavujem situáciám, ktoré mi, dúfam, prinesú poyitívne zmeny. Posun smerom k väčšej vyrovnanosti, spokojnosti samej so sebou, čo je základom šťastia a, v konečnom dôsledku zdravia. Začala som "chodiť" na terapiu k psychológovi a zároveň študujem kurz Coaching-u, zameraný na poradenstvo v oblasti zdravia a pohody. 

Je toho na mňa naraz veľa a občas mám z toho strach. Vtedy sa snažím spomenúť si, že život je zmena. Že strach a úzkosť v nás nevyvoláva zmena samotná (ktorá tu odjakživa bola, je a bude), ale naša rezistencia, odpor voči nej a neochota ju prijať.

Dýchať, uvoľniť sa, plynúť. Panta rhei.