SEDEMDESIAT SUKIEN MALA, A PREDSA SA NEVYDALA 5/2019

Sedemdesiat sukien mala, a predsa sa nevydala. Ja som moje nesčítala, no aby som vás neklamala, mám ich aspoň zo tridsať a nebudem sa vydávať. A nakoľko je máj, je opäť na rade písať o vzťahoch.

AKO VAJCE VAJCU 4/2019

Názov tohto článku som si vymyslela už koncom minulého mesiaca. Keď som dopísala marcový článok, povedala som si, že aprílový príspevok nazvem Ako vajce vajcu. Len ma to tak napadlo, nemala som žadnu konrétnu predstavu.

Prešiel celý apríl a ja som si lámala hlavu, o čom budem vôbec písať, nieto ešte, aby to sedelo k danému názvu...lebo zasa sa mi akosi nestalo nič výnimočné, čo by ma bolo vyviedlo z rovnováhy- pozitívne alebo negatívne- alebo čo by ma bolo nejako výnimočne zaujalo, primälo tuho sa nad niečím zamyslieť.

Potom ma napadlo, že aspoň tie vajcia majú súvis s Veľkou nocou, ktorá bola tento rok v apríli a počas týchto sviatkov sa vo vajcami len tak hemží. Bol už prvý máj, keď ma počas 19-kilometrovej túry po miestnych grúňoch napadlo, o čom vlastne uplynulý mesiac bol, o čom napíšem článok a že to všetko pekne zapadá aj s názvom Ako vajce vajcu.

Slovo ECUANIMIDAD sa do slovenčiny prekladá ako vyrovnanosť. Ešte by som to rozšírila. Ecuanimidad sa skladá z dvoch častí: equal zrejme pochádza z latinského rovnaký, po slovensky ten samý, a animo, čo je niečo ako nálada, stav, momentálne rozpoloženie. Spolu teda citiť sa stále rovnako, nemenne, vyrovnane. Mať stále rovnakú náladu, nezávisle od situácie, v ktorej sa nachádzame, a ktorú vnímame ako pozitívnu alebo negatívnu.

To je, koniec koncov, len subjektívne vyhodnotenie, nakoľko nič nie je samo o sebe "dobré" alebo "zlé". Naša nálada, duševné rozpoloženie by teda mali zostať rovnaké, nemenné. Byť v strede, v rovnováhe, vyrovnaní nezávisle od okolností, o to sa usiluje väčšina náboženstiev a duchovných cvičení. Žiaden z extrémov nie je zdravý. Samozrejme, je potrebné poznať a dovoliť si prežívať všetky facety života, všetky nálady a emócie, ale v tom správnom momente a v správnej miere. Potom sa vždy vrátiť do rovnováhy, do rovno-nálady/ecuanimidad. 

No a vlastne to sa mi stalo počas apríla, že som bola v pohode, neodchýlila som sa smerom k žiadnemu z extrémov. A ako to súvisí s vajcami?

Plné znenie porekadla znie: podobajú sa ako vajce vajcu. A tak sa mi podobajú situácie, alebo skôr to, ako ich vnímam alebo ako by som si ich želala vnímať: rovnako, v pohode, vyrovnane. Ani dobré, ani zlé. Fšecko naporádku.

Počas tej túry chvíľami bola hmla a fúkal vietor, chvíľami pražilo slnko, chvíľami bolo zamračené, chvíľami som kráčala hore grúňom, chvíľami dolu, chvíľami voňala živica a chvíľami kravské lajno. Ja som prijímala všetko, ako to prichádzalo, ani som sa nesťažovala, ani neuprednostňovala jedno pred druhým. Ako vajce vajcu. Koniec koncov, či sa mi páči, napríklad že prší, alebo či z toho mám radosť, nezmení nič. Pršať bude aj naďalej. Jediné, čo môžem zmeniť je, ako to budem vnímať. 

Podobne môžem vnímať vyrovnane, či so mnou milenec trávi čas každý deň alebo odíde na pár dní alebo pravidelne večeria so svojou bývalo frajerkou. Ako vajce vajcu.

STEAMPUNK RETROFUTURE alebo NEVIEME SA HRAŤ 3/2019

Tento rok pripadol karneval na začiatok marca. Ako som už bola spomenula v iných článkoch, pre mňa je to veľmi dôležitá udalosť. S milencom sme sa rozhodli spraviť si kostými v štýle STEAMPUNK RETROFUTURE. Vysvetlím.

AMOR MAMÍFERO 2/2019

Dlho som si lámala hlavu, o čom napíšem článok tento mesiac. Zvyčajne je to téma, ktorá súvisí s nejakou udalosťou sprevádzanou silnými emóciami: môže to byť silné nadchnutie alebo silný hnev alebo rozčarovanie...No a nakoľko sa mi tento mesiac nestalo niť také, čo by ma bolo vyviedlo z rovnováhy - v pozitívnom alebo negatívnom zmysle- bola som v pomykove, o čom písať.A potom som si uvedomila, že napíšem práve o tom pokoji, vyrovnanosti, ktorý sa nazýva spokojnosť, harmónia, pokoj v duši, či dokonca šťastie.A tiež to bude článok o hojnosti a láske cicavcov (AMOR MAMÍFERO).

PREČO SA VRACIAM NA SLOVENSKO 1/2019

Posledné Vianoce som, ako každý rok, strávila v kruhu rodiny a priateľov na Slovensku. Tak ako sa patrí. Pri jednom z rozhovorov o živote s kamarátkou Zuzkou v čajovni mi táto vnukla myšlienku, tému na tento článok: prečo sa vraciam na Slovensko? Každý rok na Vianoce spravím 3000 km tam a raz toľko späť, absolvujem niekoľko prestupov po rôznych dopravných prostriedkoch, spanie na letiskách, atď. A prečo vlastne?

LAS COSAS DE LOS DEMÁS 12/2018

Tento článok vychádza z dvoch faktov: končí rok a to je vhodný moment jeho vyhodnotenia. Obzrieť sa späť, čo som za tých 12 mesiacov spravila a zažila. Vyhodnotiť, čo bolo dobré a čo menej, a z toho sa poučiť. Nuž a druhá udalosť, ktorá mi priamo dodala tému na zamyslenie sa a napísanie tohto článku, bola návšteva kamarátky Marty. S Martou sme sa týždeň veľmi intenzívne zamýšľali nad našimi životmi a nad Životom vôbec. Marta je odo mňa staršia o vyše desať rokov, no veľmi dobre si rozumieme. Dokonca mám pocit, že ona je ja v nejakej alternatívnej realite. 

DOVTEDY SA CHODÍ S KRČAHOM PO VODU, KÝM SA NEROZBIJE 11/2018

Ach jaj, rozbil sa mi ďalší krčah. Nie doslova, ale obrazne: ukončila som ďalší vzťah. Už neviem, či je to nuda - stále to isté dookola - spoznať, nadchnúť sa, zaľúbiť sa, sklamať sa, rozísť sa. Alebo je to ešte stále zábavné pre tých, ktorí zvonka sledujete môj ľúbostný život? Nuda, nenuda, ja si potrebujem vyliať srdce...