SOLSTITIA 6/2021

Tento rok pripadol letný slnovrat na 21.júna. Slnko zdanlivo putuje po oblohe, na slnovrat sa otočí a putuje späť. Na pár dní však zdanlivo zastane. Toto odobie 3-4 dní sa po latinsky nazýva SOLSTITIA. Zdá sa, že sa Slnko nehýbe, avšak táto nehybnosť skrýva pod povrchom mnohé zmeny. Mnohí ľudia pociťujú v období slnovratu napätie, ktoré potom postupne začne opadávať a rozptyľovať sa.

Ja som mala tiež stresy, lebo som mala naraz priveľa práce, primálo času a k tomu ešte predstavu leta, v ktorej by som pracovala dosť veľa hodín týždenne. Avšak celé sa to zvrtlo: namiesto 2-3 dní okolo víkendu, čo som mala pracovať ako turistická sprievodkyňa vo vínnej pivnici ako minulý rok (viď článok ÚTRŽKY ZO ŽIVOTA BURŽOÁZIE alebo KAŽDÝ DEŇ JE NEDEĽA 8/2020) budem pracovať na iných projektoch. Hodiny relaxácie, workshop vytvárania Zenových záhradiek, natáčanie videa, hodiny aerobiku, platené tanečné vystúpenie...to všetko mi vymysleli druhí počas dvoch dní. Fajn.

Ako Slnko, čo sa naoko nehýbe, no pripravuje sa na veľký obrat, tak mňa pod zdanlivo kľudným povrchom rozrušilo niekoľko udalostí. Jeden kamarát mi oznámil, že sa mu narodil syn a druhý, že mu zomrel otec. To ma samozrejme primälo zamyslieť sa nad vlastným životom a smrteľnosťou a tým, akým spôsobom chcem využiť čas, ktorý mi bol daný.

Tiež ma dosť prekvapilo, keď sa mi známa zdôverila, že si začala zarábať ako prostitútka. Robí to dobrovoľne, dokonca z pozície, že svojim klientom pomáha nielen uľaviť sexuálne napätie, ale aj aby sa v živote cítili mnej osamelo. Dokonca má priateľa, ktorý s tým nemá problém (ten sa zasa ide oženiť s ich mužským známym, aby mu dopomohol k legálnym dokumentom, ale to bude téma na iný článok).Problém s tým nemám ani ja, aspoň teda nie morálny: pokiaľ sa ona rozhoduje slobodne a nikomu neubližuje, nech si robí, čo chce. Zostala som však ohúrená tým, čoho je táto žena schopná. Rada by som mala jej úroveň slobody, sebaistoty, odvahy alebo ako to nazvať. Nechápte ma zle, netúžim pracovať ako prostitútka. Príklad povolania je náhodný. Ide o to, že niekto z môjho okolia je schopný niečoho, čo je podľa mňa veľmi náročné a čoho by som ja schopná nebola. Zároveň to vo mne vyvoláva obdiv a zároveň akýsi smútok, lebo cez ňu vidím samu seba ako značne obmedzenú. No ja netžim po tom, aby mi za sexuálne služby platili neznáme osoby, tak ma nemusí zarmucovať, že ja by som to nedokázala. Možno zas ja robím úplne prirodzene veci, čo by nedokázala ona.

Tretia udalosť, ktorá ma prinútila prehodnotiť moje hranice súvisí s populárnym druhom cvičenia zvaným Zumba. Moje známe videli, že som telocvični, kde som niekoľko týždňov zastupovala chorú inčtruktorku, predcvičovala Zumbu. Prejavili záujem o hodiny. No pravda je tá, že hoci mám licenciu na precvičovanie Zumby, ja cvičím niečo iné. Nazývam to Aerobický tanec, vyberám si vlastnú hudbu a vytváram vlastné choreografie/zostavy, lebo sa mi hudba a zostavy používané v Zumbe nepáčia. Dilema bola tá ako to propagovať, lebo ľudia poznajú značku Zumba, lebo je rozšírená a je im povedomá. No ja nemôžem tvrdiť, že cvičím Zumbu, aby som prilákala viacej klientov, lebo by to bolo klamstvo. Rozhodla som sa zostať verná sama sebe, cvičiť to, čo baví mňa a keď sa ku mne pridajú druhí, tak fajn.

Nuž, možno tento mesiac priniesol na prvý pohľad bezvýznamné čriepky zo života, no v skutočnosti dôležité zamyslenia sa, krátkodobé vybočenia z rovnováhy a radostné návraty k vlastnému centru.

MISS PLATYPUSSY 5/2021

V máji sa stali dve udalosti, ktoré plánujem v tomto článku spojiť.
V prvom rade som v rámci načej lokálnej ekofeminisitickej skupiny organizovali kultúrny program. Nakoľko 8.marca, na Deň žien, bolo zakázané združovanie sa, spravili sme pôvodne plánovaný program na túto práležitosť 8. mája. Na múr sa maľoval veľký portrét známej galícijskej spisovateľky, počas celého dňa sa predávalo občerstvenie a robil sa kultúrny program s rôznymi vystúpeniami: hudba, tanec, spev, zhudobnená poézia, ohňová show...Bol to pekný deň, zúčastnilo sa veľa známych. Jedna z choreografií, s ktorou som vystúpila, má názov Miss Platypussy a vzdáva hold takzvaným FLAPPERS, ktoré poznačili dvadsiate roky minulého storočia.

Dá sa povedať, že flappers boli predchodkyne modernej ženy. Vzbúrili sa proti zaužívaným pravidlám a rigidným puritánskym normám, ktoré boli rozšírené počas prvej svetovej vojny. Prelomili schémy toho, čo bolo spoločnosťou očakávané ako správne správanie "slušných" žien: Flappers prestali používať korzety, priam urážali verejnú morálku krátkosťou svojich sukien a vlasov, začali sa správať ako muži (vrátane fajčenia, pitia alkoholu, nosenia nohavíc a ba praim neslýchaného šoférovania atomobilov!). Tieto nehanebnice počúvali jazz, vyznávali slobodu a radosť zo života, rebéliu voči zaužívaným normám... a tým sa v očiach mnohých stali priam stelesnením nemorálnosti. Súhlasím s tým, že isté prakticky sú zdraviu škodlivé a nemali by sa propagovať, ašak vzdávam hold týmto ženám, ktoré riskovali svoju reputáciu v boji za to, aby mohli byť slobodné a uznávané ako rovnocenné mužom.

Druhá udalosť súvisí s mojím známym Josém, ktorý sa so mnou po dlom čase, čo sme neboli v kontakte spojil a navrhol, aby sme obnovili projekt spred mnohých rokov a spoločne robili hudbu. On hrá veľmi dobre na gitare, ja budem spievať a budú nás sprevádzať ďalší dvaja hudobníci (bicie a basová gitara). Veľmi ma to potešilo, veď spievam rada. Keď som o tejto udalosti s nadšením referovala môjmu otcovi, ten ma totálne zmrazil otázkou, či ma môj priateľ v tomto projekte podporuje. Nechelo sa mi vzsvetľovať mu, že ma ssamotná otázka oberá o energiu. Žena nepotrebuje povolenie muža aby si šla za svojimi profesionálnymi alebo životnými cieľmi, ako v nedávnej minulosti, keď si si nemohla ani len otvoriť účet v banke bez povolenia manžela (veď načo by ti bol, keď si nezarábala za prácu starostlivosti o domácnosť a výchovu detí, však?). Súhlasím s tým, že dôležité pracovné a životné rozhodnutia je namieste predebatovať s partnerom, avšak v dnešnej dobe sa už aj my ženy môžeme slobodne rozhodovať, či a ako cheme pracovať a čomu chceme venovať náš voľný čas.

Nuž a za ttuto, pre môjho otca nevinnou otázkou, sa skrýva kultúrny nános mnohých storočí patriarchálnych vzorov myslenia. Podľa nich ženy, čo vystupujú verejne (napríklad ako speváčky, tanečnice, herečky)...sú ženy verejné. To znamená, že majú pochybnú morálku a spávajú hlava nehlava absolútne s každým, hlavne so všetkými mužskými členmi kapely alebo súboru, samozrejme s riaditeľmi, aby dostali svoje miesto a minimálne s polkou publika po každom predstavení.

Nuž, každý vychádza z vlastných skúseností. Vďaka Bohu sa cítim dostatočne sebaisto, aby som sa slobodne rozhodovala robiť to, čo ma baví podľa vlastných morálnych kritérií, a že mám chápavého priateľa, ktorý v sebe nemá ani štipku z tohto konzervatívneho rozmýšľania a podporuje ma vo všetkom, čo mi spôsobuje radosť.
Vďaka Flappers za príklad a inšpiráciu.

PREČO? LEČO 4/2021

Už vyše roka sa celý svet zmieta v ťažkej situácii v dôsledku rozšírenia vírusu, ktorý odmietam menovať, aby som mu nenodávala silu...A problémy nie sú len zdravotného rázu, nakoľko mnoho ľudí umiera alebo trpí následkami po prekonaní choroby. Po tejto fáze prichádza vlna ekonomických problémov: mnoho podnikateľov a firiem krachuje, lebo nemôžu vykonávať svoju ekonomickú činnosť, zvyšuje sa počet samovrážd ľudí. ktorí nedokážu naďalej splácať hypotéku a živiť rodinu. Po zdravotných, ekonomických a psychických problémoch ešte treba prirátať sociálnu a politickú dimenziu. Pandémia rozdeľuje ľudí, posilňuje ich prirodzené sklony k nenávisti v podobe šovinizmu, k deleniu sa na MY=dobrí/ONI=zlí. S obrovskou chuťou pchajú nos do života druhých, aby mohli posudzovať, či DODRŽIAVAJÚ PRAVIDLÁ.

Toto sa dialo odjakživa, avšak v období P(L)ÁNDEMIE sa to ešte zintenzívnilo. Čo je správne a čo je dobré je predpísané vládou a každý, kto neposlúcha naslepo absurdné nariadenia v mene verejného zdravia, je postavený na úroveň masových vrahov a odľudov. Všeobecná tendencia glajchšaltovania je ešte intenzívnejšia než doteraz. "Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude," spievali svojho času Bez ladu a skladu a ono je to stále aktuálnejšie.

Avšak sranda bokom, tu sa už nejedná o to akým perom píšeme alebo či muži nosia dlhé vlasy a potajme počúvame slobdoné rádio zo Západu...povinné očkovanie zasahuje do úplnej fyzickej intimity, do zdravotného stavu, kde by mala vládnuť absolútna autonómia jedinca. Nedávno som si po tretíkrát pozrela film LEGO MOVIE, kde sú všetci pandrláci rovnakí. Ničím nevynikajú a hlavne všetci dodržiavajú pravidlá. Nikto nesmie vytŕčať z radu, nikto nesmie myslieť za seba, byť kreatívny....Niečo vám to pripomína?

Najnovší avatár reinkarnovaného fašizmu/ totalitarizmu má podobu povinného nosenia rúšiek a hlavne povinného očkovania látkou, ktorá jednak nebola vôbec dostatočne otestovaná, jednak nezaručuje ochranu pred nákazou. Nariadenia postrádajú solídny vedecký podklad, prezentuje sa len jeden názor na veci, mnohí lekári a vedci, čo sa snažia vysloviť názory odlišné, sú umlčaní. Keď sa spýtaš na dôvody, odpoveď mi príde málo fundovaná. Prečo? Lečo. Veď to vysveľuje všetko.

Problém nevidím v ochrane ako takej, ale v tom, že je nám to nariaďované, že takmer neexistuje možnosť výberu. Situácia je prezentovaná ako čierno-biela: buď si s nami alebo proti nám. Buď spravíš do písmena všetko čo ti nariaďuje establishment alebo si onálepkovaný ako asociál, čo minimálne popiera holokaust. Čoskoro sa začne kameňovať alebo lynčovať. A pritom realita má mnoho odtieňov medzi týmito dvoma extrémami. Bola by som rada, keby som sa mohla slobodne rozhodnúť, čo si nechám vstreknúť do tela a nebyť za to ostrakizovaná. Bola by som rada, keby sa ľudia nezačali deliť na "čistých"(čítaj očkovaných) a "nečistých" (čítaj nezaočkovaných). Prípadne ešte môžu vzniknúť kasty, kategórie občanov podľa typu očkovacej látky, ktorú si dokázali zaplatiť. Niektoré miesta (pošty, lekárne, obchody) už majú pri vchode oznamy typu "Zákaz vstupu nezaočkovaným", čo podľa môjho názoru je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv.

Silne mi to primomína časy, ktoré som síce nezažila na vlastnej koži, ale odohrali sa nedávno a v tak bezprostrednej blízkosti, že sa ma dokýkajú, že sa nás dotýkajú. Časy, keď určité osoby boli označené žltou hviezdou, aby sa dali dobre rozoznať (inak by boli úplne rovnakí ako tí bez hviezdy) a z noci do rána sa vďaka tej hviezde z látky povinne prišitej o šatstvo zmenili na krvilačné, lakomé a zapáchajúce beštie, ktoré bolo radno "osprchovať" plynom. Tiež sú známe časy, keď bol na isté miesta zakázaný vstup psom a negrom (v tomto poradí). Ja som presvedčená, že nás ženú podobným spôsobom, podobným smerom, ako stádo oviec na jatky. A my radostne tlieskame, že nám chcú pomôcť, ochrániť nás a zachrániť. Vravia nám, že sa môžeme osprchovať, očisiť od pliagy, ktorá sa na nás bez nášho pričinenia nalepila. Mne sa však tieto sprchové ružice akosi nepozdávajú...

MIRNIX-DIRNIX 3/2021

Pred pár týždňami ma dobre nasrala moja mama, ako to len ona dokáže. Bolo to ohľadne Sčítania ľudu 2021, ktoré práve prebieha na Slovensku. Navrhla mi, aby som sa tiež "sčítala". Slušne som odmietla a chcela prejsť na inú tému, čo by ma zaujímala viacej alebo mala nejaký prínos. Mama nástojila na sčítaní. Slušne som odmietla s tým, že ma to nezaujíma. Opäť nástojila. Snažila som sa svoj nezáujem vysvetliť tým, že ak je to niečo, čo mi zaberie čas, no neprinesie žiadne výhody, pre mňa je to strata času a nemá zmysel sa tým ani len zaoberať. Takmer sa urazila, že sa nechcem dať sčítať, vraj je to moja občianska povinnosť. Nuž, pokiaľ som dobre informovaná, sčítanie ľudu nie je povinné pre osoby, ktoré majú trvalý pobyt mimo územia SR, čo je môj prípad.

Denne mám toľko povinností, že časť nestíham a proporcionálne tak málo voľného času na také kvantum záľub, že mám z toho každodenne hysterický záchvat. Denne dostanem 10 emailov so zaujímavými článkami, videami, aktivitami a kurzami, ktorým by som strašne rada venovala čas, avšak si to momentálne nemôžem dovoliť. Neustále mám pocit, že niečo alebo niekoho zanedbávam: psov, frajera, samú seba, vzdelávanie, priateľov. Neustále sa trápim, akú aktivitu s priateľmi som premeškala, lebo mám povinnosti. Pre mňa má hodina času cenu zlata, skladám si deň z hodín, polhodiniek a štvrť hodiniek, robím naraz aj dve-tri aktivity, aby som využila čas naplno. Denne na mňa vyskakujú z Internetu reklamy, čo si mám kúpiť a čomu venovať pozornosť, prichádzajú telefonáty, SMS správy, emaily, správy cez Messanger, Whatsapp a Telegram, stretnutia cez Zoom. (Toto nie je reklama na aplikácie, len enumerácia podnetov, ktoré si vyžadujú moju pozornosť....a čas.)

A ja mám v tejto obrovskej džungli povinností, záľub a podnetov venovať čas niečomu, čo ma ani nebaví, nemám z toho žiadne výhody a nikto mi ten čas nezaplatí? Prečo by som také niečo robila? Občiasnka povinnosť pre mňa nie je motivácia, ani to nie je žiadna emócia, ktorú by som cítila. Myslím si, že sa moja mama bojí, že prestanem byť občiankou SR. Samozrejme, nie je také jednoduché prijsť o občianstvo, moderné štáty predsa neopúšťajú svoje stádo len tak, mirnix-dirnix.
(Mimochodom, len nedávno som si uvedomila skutočný význam výrazu mirnix- dirnix. Pre mňa je to niečo ako samovôľa, teda ak si niekto robí čo sa mu zachce. V nemčine to znamená "Mir nichts, dir nichts", teda mne nič, tebe nič. Napísala som celý článok o náhlom mystickom pochopení výrazov z iných jazykov, ktoré som dovtedy používala v nevedomosti, pozri LUNČA A ŠMIRKAS 5/2020. https://bezmakuaniden.blogspot.com/2020/05/lunca-smirkas-52020.html)

Moja mama sa podľa mňa bojí, že prestanem byť Slovenkou. To by som ňou najprv musela byť, hehe. Ako som už povedala, nie je také jednoduché stratiť OBČIANSTVO, to by som sa ho musela zriecť. No a druhá vec je NÁRODNOSŤ, ku ktorej sa jedinec hlási. A ja som sa v podstate nikdy nevedela stotožniť len s jednou národnosťou, keďže pochádzam zo zmiešanej slovensko-maďarskej rodiny a dvojnárodného česko-slovenského štátu, takže sa identifikujem minimálne s oblasťou Strednej Európy.

Pravda je taká, že som sa narodila na istom území a vyrástla obklopená istou kultúrou, avšak si vyhradzujem právo definovať samu seba po mnohých stránkach. Neprijať automaticky národnosť, náboženstvo alebo dokonca rod a sexuálnu orientáciu od okolia, ktoré je takto väčšinovo definované. Veď sú to všetko vymyslené konštrukcie a nie Boží zákon. Nuž a ja som taká mirnix-dirnix, že si vždy robím podľa svojho, ako mi to najlepšie vyhovuje. Viem, kto som, čo som, nepotrebujem na sebe nosiť nálepky (ani len profesionálnu), aby si ma ostatní mohli bezbolestne zaradiť do príslušnej kolónky. A aby som pravdu povedala, nestotožňujem sa dokonca ani len s rasou Homo sapiens sapiens, ale to je už téma na iný článok....

PS: V žiadnom prípade nechcem povedať, že necítim rešpekt voči slovenskej kultúre, ale je to ten istý rešpekt, ktorý cítim ku všetkým kultúram, s ktorými som prišla do styku. Moje "národnostné povedomie" alebo "národnostná hrdosť" sú rozšírené na celú planétu Zem, hoci mám medzi kultúrami svojich obľúbencov a slovenská/slovanská/stredoeurópska je blízka môjmu srdcu.

CVIČME RIŤ V TME 2/2021

Ešte v januári som mala novú prácu, týždenne dve popoludnia vo fitness centre ako inštruktorka rôznych aktivít: Zumba, brušný tanec, funkčný tréning (tzv. metóda Tabata) a GAP (posilňovanie brucha, zadku a stehien). Bohužiaľ nám kvôli sprísneným pandemickým opatreniam na mesiac fitká zavreli. Škoda, lebo ma tá práca bavila. Ja tak či tak športujem a takto mi za to aj platili. Čas mi tam vždy prešiel veľmi rýchlo, ja som si zašportovala a dostala som zaplatené.

Druhá vec čo súvisí s témou článku, je osoba menom Tony Robbins, zrejme najpopulárnejší COACH (čítaj kouč), teda aspoň v USA. Mala som možnosť vidieť jeho "program" počas 4-5 dní, keď ponúkol zadarmo ukážku svojej práce tisíckam ľudí prostredníctvom Internetu. Pred pandémiou mával svoju show na štadiónoch, kde ho naživo videlo aj 20 tisíc ľudí. Zaujímavé, motivačné a rozhodne kontroverzné. Zrejme nie každému vyhovuje jeho štýl, značne pompézny, teatrálny a megalomanský, pre publikum najmä z USA. Ale nikto nemôže poprieť, že má silný motivujúci vplyv a pomohol mnohým ľuďom dosiahnuť ich ciele, prekonať prekážky, dodať odvahu pre dôležité rozhodnutia, zmeniť ich životy. Bolo zaujímavé ho sledovať, pripomínalo mi to tých liečiteľov, čo pred davom ľudí kričia Haleluja, z čoho publikum upadá do tranzu, ochrnutí znova kráčajú a mŕtvi sa vracajú medzi živých.

Tu sa dostávam k tomu, čo chcem vyjadriť v tomto článku: CVIČME RIŤ V TME. V poslednej dobe sa moje konverzácie so známymi točia okolo rovnakej témy. Tou témou je motivácia alebo lepšie povedané jej nedostatok, tiež nedostatok disciplíny a pevnej vôle pre pozitívne zmeny životného štýlu.

Ja viem, situácia je zložitá. Nemožno chodiť von, iba do práce (ak ste teda prácu nestratili ako ja, čo pracujem v priamom kontakte s ľuďmi) a na nákup položiek základných potrieb. Nemožno sa združovať ani navštevovať, ani si ísť zacvičiť do fitka, relaxovať do sauny alebo na kávu s kamarátkou prebrať klebety. Ani na koncert, ani tancovať, ani na výstavu. Ľudia sú zavretí doma, frustrovaní, žuhria sa a kysnú. Nie sú schopní zorganizovať sa, určiť si časový plán, pravidelne cvičiť, rozdeliť čas na prácu, relax a šport. Vyhovárajú sa na nedostatok pevnej vôle a disciplíny. A ešte okrem toho čakajú motiváciu zvonka. Niekto iný (coach) ich má presvedčiť, že je v ich záujme sa hýbať, že im to spraví dobre fyzicky aj psychicky, nech sa neprejedajú a necivia hodiny na telku, ale využijú čas tým najlepším možným spôsobom...

A tak ľudia ako Tony Robbins zarábajú obrovské lóve, hoci je v rukách každého z nás, aby sme pohli zadkom: motivovali sa, stanovili si priority, naplánovali aktivity na dosiahnutie našich mét v akejkoľvek oblasti. Už sme leniví aj veriť, že niečo robíme pre svoje dobro: musí nás k tomu motivovať kouč, lebo inak nás motivuje iba gauč.

Nečakajme, že nás niekto premení čarovným prútikom, cez lievik do nás naleje motiváciu....každý je strojcom svojho života. Tak sa pohnime, odlepme od telky a gauča a cvičme riť v tme!

NA NOVÝ ROK O SLEPAČÍ KROK 1/2021

Na nový rok o slepačí krok vraví porekadlo a myslím si, že sa jedná najmä a množstvo slnečného svetla...po zimnom slnovrate sa začnú predlýovať dni a kto je dostatočne pozorný, to vníma. Môže to zlepšiť náš celkový dobrý pocit. Ja sa chcem pochváliť, že som sa kúsok posunula v osobnom rozvoji: a hoci je to krok len slepačí, ted malý, rozhodne je smerom vpred.

Tri oblasti, ktoré nás najviac trápia a ktoré sú pre väčšinu ľudí tie najdôležitejšie: Zdravie, Láska, Peniaze. Nuž v oblsti zdravia síce nie som na 100% v poriadku, al mi veľmi odľahlo, keď mi oznámili výsledky z cytologického vyšetrenia, že nemám rakovinu (viď haluzenie v článku 11/2020).

V oblasti peňazí alebo lepšie povedané práce, som sa tiež posunula. Na jednej strane mi síce zrušili niektoré hodiny jógy kvôli pandémii, no zastupujem chorú inštruktorku vo fitness centre. A čo sa týka môjho projektu online: mám za sebou prvú reklamnú kampaň a prvý webinar na tému WYDA, Jóga druidov. Spravila som vlastnú internetovú stránku a kopec technických vecí s tým spojených, čo ma napĺňa hrdosťou. Momentálne prebieha druhé kolo kampane a verím, že tentoraz sa mi podarí získať klientov. A keď nie, budem to skúšať znova a znova, až kým sa to nerozbehne. Nuž a najdôležitejšia časť, na ktorú čakáte všetci, čo mi fandíte, je láska. Áno, stretla som lásku a tentoraz to vyzerá na POKOJNÝ a ZDRAVÝ vzťah, založený na rešpekte a slobode, namiesto melodrám, ktoré ma sprevádzali posledné roky. Má to potenciál. Samozrejme, netvrdím, že som stretla princa na bielom koni, alebo je zrazu všetko úžasné mávnutím čarovnej paličky. Ani, že som už úplne za vodou: že som už na 100% preprogramovaná a už nepochybujem o sebe a o svojej schopnosti vytvoriť s niekým zdravý vzťah...občas ma prepadnú pochybnosti, vzorce myslenia a správania...povedala som krok slepačí, nie dinosaurí.

Ale som pripravená naučiť sa, ako si zdravý vzťah vytvoriť a potom v ňom fungovať a som nesmierne vďačná, že je môj partner dostatočne trpezlivý a chápavý, aby ma podporil, keď sa mi to nedarí. Cítim hlbokú vďaku, že som stretla tohto človeka (poznáme sa už vyše roka), že bol trpezlivý a citlivý, aby si ma postupne získal, skrotil ako sa navzájom skrotili Malý Princ a Líška v nádhernej Exupéryho knihe, a že ja som bola schopná otvoriť svoje srdce a prijať ho, hoci som mala zopár momentov, keď ma premohol strach a chcela som ujsť. A je možné, že sa to vo mne ešte z času na čas vynorí...

Celkovo sa cítim lepšie, 40tka mi priniesla vyššie sebavedomie. Nuž a nakoľko viem, že neexistujú čarovné paličky, ktoré vyvolajú instatné magické zmeny, ale realita sa vytvára pomocou procesov, ktoré potrebujú čas, tak len kráčam krok za krokom a mám z toho radosť, hoci sú tie krôčky iba slepačie. Na nový rok o slepačí krok bližšie k svojmu cieľu: byť vyrovnaná, sebaistá a láskyplná. Kot kot ko dák

SUPERHOSTIA alebo AKO SOM SA STALA LESBOU 12/2020

Superhostia je voľne preložiteľné ako mega/super/bomba/špica (poznámka prekladateľky). Tento rok bol pre mňa zvláštny. Hlavne prekvapujúci. Šmahom ruky sa nám zmenili alebo rovno zrušili všetky plány. Žili sme zo dňa na deň. Potom sme sa už odvážili plánovať na týždeň dopredu a neskôr dokonca s mesačným predstihom. Pôvodne som mala v pláne všeličo: v apríli stráviť dva týždne v Indii (mala som už kúpenú letenku a vybavené víza), v auguste turné tanečných predstavení a v októbri ako vždz začať školský rok s hodinami jógy, tanca, angličtiny.

Namiesto toho sme 13. marca zostali zavretí doma a musela som hľadať alternatívne spôsoby ako zarobiť peniaze: začala som učiť hodiny online. Uvedomila som si, že sa nechcem vrátiť k predchádzajúcemu životnému štýlu, keď som týždenne šoférovala 350 km, z jednej hodiny na druhú a mala stres, keď mi ľudia odchádzali zo skupín a ja som zarábala menej. Počas karantény som si uvedomila, že už takto nechem žiť. Síce sa naďalej chcem venovať jóge, tancu a meditácii, potrebujem byť viacej ocenená- finančne aj spoločensky. Nuž, a počas karantény som začala študovať ešte viacej online kurzov než zvyčajne, aby som si rozšírila obzory. V júni som vstúpila do sekty END, do školy digitálneho marketingu (viď článok 6/2020). Len tento rok som sa naučila pracovať s viac programami než za celý doterajší život dokopy: Zoom, Loom, Canva, ClipChamp, YouTube Studio, Wordpress a Divi builder, Power point (hoci ten je ešte z predchádzajúceho storočia), Instagram... Som veľmi hrdá na seba, čo všetko som dosiahla, dokázala a zažila. Navštívila som vyše 25 krajín, žijem a zarábam na seba samostatne od 25-ky, som kreatívna, mám široký okruh priateľov a ešte širší okruh záľub, kritické myslenie, dobré srdce, hlbokú duchovnosť, zdravé telo a dvoch psov.

A keď porovnávam, že takto pred rokom som začala samu seba lepiť dokopy potom, ako som sa bola rozbila na tisíc kúskov a využila som príležitosť, aby som vytvorila lepšiu verziu seba samej, cítim sa hrdá, spokojná. Učím sa byť sama sebe najlepšou priateľkou, milovať sa nadovšetko...priam byť zaľúbená sama do seba. A tak sa preorientovávam, stáva sa zo mňa lesba. Milujem úžasnú ženu a tá žena som ja.