V článku zo septembra 2016 s názvom VENDIMIA alebo útržky z proletárskeho života som opísala svoje skúsenosti pri práci vo vínnej pivnici, kam sa každoročne vraciam pracovať počas dvoch týždňov oberačky ako proletariát. Tento rok moja sezónna práca tiež súvisí s hroznom, alebo lepšie povedané, s vínom.Avšak tento rok som prešla ku konkurencii, zmenila som firmu a tiež pracovnú náplň. Kým 4 roky som sa každý september potila v teplákoch za pásom a manuálne triedila hrozno, umývala stovky prepraviek od hrozna dookola, tento rok som postúpila na rebríčku. Zo skrine som vybrala elegantné šaty, biele blúzky a čierne nohavice a pracujem ako turistická sprievodkyňa/čašníčka/predavačka. Sprevádzam turistov pivnicou a viničom, rozprávam im o procese výroby vína a nakoniec im spravím ochutnávku. Oni popíjajú víno, pojedajú kolieska klobásky a syra a sú spokojní.Ten istý čas a tie isté peniaze ako v predchádzajúcej práci, avšak unavím sa omnoho menej, nezašpiním sa, hovorím do telefónu melodickým hlasom a snažím sa ulahodiť zákazníkom, turistom, ktorí si môžu dovoliť kúpiť fľašu vína aj za 25 €. Postup pozitívny v zmysle, že práca je menej náročná fyzicky, aj je menej stresu, lebo tu nie je hluk strojov. Kým triedenie hrozna pri páse je náročné na krčnú chrbticu, obsluhovanie zákazníkov je náročná po morálne-emocionálnej stránke. Snažiť sa byť príjemná a trpezlivá s ľuďmi spupnými, ješitnými, vyberavými alebo takými, čo majú nevychované deti, pritom to zvládať s eleganciou je pre mňa výzva. A presne tak som sa toho chopila. Samozrejme, musela som sa naučiť mnoho údajov technického charakteru súvisiacich s výrobou vína a pestovaním viniča, tiež historické informácie (založenie pivnice, história regiónu), tiež nie je na škodu vedieť informácie turistického charakteru. Pre mňa boli najťažšie abstraktné pojmy ohľadne arómy a chute vína, vzletné a poetické opisy ako vína mladé a hravé, s muzikálnym charakterom, vína zrelé s vyrovnanou štruktúrou, buquet a terroir a jemné tóny jazmínu alebo dymu...
Nakoľko pracujem od soboty do utorka, mám v hlave zmätok z toho, aký je vlastne deň. Keď začínam pracovný týždeň, mám pocit, že je pondelok, no pritom je sobota. Keď končím prácu, akoby bol piatok, ale je utorok. Keď mi končí voľno, myslím si, že je nedeľa, no pritom je piatok. Často si myslím, že je nedeľa, plus som mala celý august pocit, že už je september. Tak som si to zjednodušila: každý deň je nedeľa a hotovo. Učím sa venovať pozornosť detailom, užívať si jedlo a víno. Tým, že na to nabádam druhých, to potom aplikujem aj doma na seba: doprajem si a užívam dobré jedlo, akoby bola nedeľa. Obliekam si pekné šaty, akoby bola nedeľa. Učím sa milovať blížneho svojho ako seba samého, akoby bola nedeľa. Amen.
