ŽIVOT JE AKO VIETNAMSKÁ POLIEVKA....SLADKOKYSLÁ 1/2024

Čím som staršia, tým viacej vnímam život ako sladkokyslú polievku.

Už roky si píšem denník takmer denne a pravdu povediac, je to pre mňa obrovská frustrácia, že nedokážem zachytiť hádam ani polovicu pocitov, čo sa cezo mňa denne preženú ako oblaky po aprílovej oblohe. Častokrát prežívam pocity, no nie som schopná vyjadriť ich slovne, a tak sú tie denníkové záznamy väčšinou len schématickým zachytením môjho života, len trápne zoznamy aktivít a základné príručky emocionálnych vnemov. A zrejme je to tak aj v prípade týchto článkov, v ktorých sa nešikovne snažím zachytiť nejaké vnemy/ postrehy/ pocity, no tiež mi unikajú pomedzi prsty a pero/ klávesnicu ako púštny piesok. Prípadne lanský sneh.

Mimochodom, po desiatich rokoch pravidelného písania rýchlosťou jeden článok za mesiac, som zrazu prestala. V decembri minulého roka som sa chvastala, že som napísala zadarmo a načas 120 článkov a zrazu to prestalo mať zmysel: reku veď načo, keď to beztak nik nečíta...A vraj, že veď to píšem sama pre seba, lebo mi to robí radosť. A to je pravda. Radosť mi to robí a možno to má aj nejaký presah a nedajbože pozitívny dopad na existenciu iných indivídií (indivduov?). Alebo ôv?

Nuž teda. Sladkokyslá polievka. Vietnamská, ale mohla by byť aj čínska, všeobecne ázijská. Okrem toho, že čas sa nesutále zrýchľuje, vnímam polarity stále intenzívnejším spôsobom.
Želám si, aby čas prešiel, aby už bol večer/víkend/ koniec školského roka, lebo som už unavená. No potom mi je ľúto, že ubehol čas rýchlo, ani sa nenazdáš: dni, týždne a mesiace sa len tak mihajú pred očami, akoby cestovali rýchlovlakom. Nostalgiu za včerajším dňom strieda úžas nad tým, že už je zrazu zajtra a už cítim nostalgiu za dneškom. Je to, akoby si vyskočila do vzduchu, no kým dopadneš, Zem sa otočí a už dopadáš na iné miesto.

A okrem toho, všetky tie emócie. Smútim nad zákonom života, ktorý nepopustí zo svojej železnej disciplíny: všetky živé tvory ochorejú a umrú. Znova a znova zažívam straty, ktoré mi zakždým pripomenú všetky straty predchádzajúce.
No potom ma dojmú slnečné lúče presvitajúce cez listy stromov pri rannej prechádzke.
Plačem pri videách šteniatok na sociálnych sieťach.
Spoločne plačeme s partnerom, keď sa objímeme a uvedomíme si, aké máme šťastie, že sme sa spoznali.
Empaticky prežívam emócie svojich blízkych, plačem nad ich zármutkom, jasám nad ich radosťou.
Žasnem nad existenciou.
Tajím dych nad krásou a tajomnosťou vesmíru.
Zúfam si z poznania, že čím ďalej, tým menej viem o hocičom.
Desím sa dňa, keď prestanem vedieť aj to, že nič neviem.
Snažím sa inšpirovať, predať iskru.
Počúvam.
Pozorujem.
Vnímam. Zúfam si.
Otravujem sa.
Nadchýňam sa.
Trpím.
Milujem.
Žijem.
Banujem.
Obávam sa.
Rezignujem.
Bojujem.
Žasnem.
Nudím sa.
Nestačím sa čudovať.
Zažívam.
Prežívam.
Prežúvam.
Píšem.
Plánujem.
Improvizujem.
Snívam.
Blížim.
Krivdím.
Súdim.
Súžim.
Súžijem.

Život je ako sladkokyslá vietnamská polievka. Dobrú chuť.