Harmatanec bol v mojej hlave posledné dva dni v marci v dôsledku situácie, čo sa stala v telocvični, kde som pracovala od októbra. A vravím pracovala, lebo tam už nepracujem. Ale po poriadku: v telocvični Trivesport som začala spolupracovať v januári 2021. Niekoľko týždňov som zastupovala inštruktorku, kým bola na PN-ke kvôli chrbtici, potom som zastupovala v lete, kým sa inštruktorky vystriedali na dovolenke, v lete 2022 som mala už "vlastné" aktivity, no a v októbri, keď inštruktorka odišla na materskú dovolenku, som už za ňu zastupovala oficiálne.
Nuž, celkom oficiálne nie, lebo som pracovala načierno. Dohoda so šéfkou bola, že mi platila 10€ na hodinu, vrátane tej hodiny, čo som strávila v aute cestou tam a späť. Zvyčajne si účtujem 12€ na hodinu, nezávisle od toho, čo robím: konverzácia v angličtine, upratovanie penziónu, predcvičovanie Jógy alebo tanečné hodiny, vrátane šoférovania na miesto práce. Ale nakoľko ma zamestnávala na dlhšiu dobu a na viacej hodín súvisle, spustila som z ceny.
Prišlo na to, že mi spraví pracovnú zmluvu, čo som privítala, no čakala som na ňu 5 mesiacov. Keď sa to konečne išlo zrealizovať, bolo zrazu 30.marca, zmluva mala začať platiť 1. apríla, tak sme to mali narýchlo riešiť predposledný deň. Už to sa mi napáčilo, že mi zavolala cez obed, vraj mám na druhý deň (posledný možný) utekať na Úrad práce a prihlásiť sa ako žiadateľ o zamestnanie. Nerozumiem, prečo sa to nedalo spraviť počas 5 mesiacov v kľude, bez stresu. Ešte donedávna som patrila pod Úrad práce vzdialený 50 km. To znamená šoférovať hodinu tam a hodinu späť, plus čas strávený na úrade...ten čas ja nemám k dispozícii, lebo mám prácu každé dopoludnie. Okrem toho na Úrade práce treba vopred požiadať o termín a niekedy ti ho dajú až o niekoľko dní, nie z jedného dňa na druhý. Potom ešte vysvitlo, že nakoľko mi 1. apríla začínala ešte druhá pracovná zmluva, reku, či to môžem posunúť...tak som chytro volala do kancelárie 5 minút pred zatváracou dobou a prosila cudzích ľudí o láskavosť...tí zasa telefonovali môjmu šéfovi, či to môžu zmeniť a mali z toho viacej práce.
Toto sa odohralo, ako vravím, cez obed. Poobede som sa stretla so šéfkou, ukázala mi zmluvu a podmienky, ktoré by mali byť rovnaké aké mala tehotná inštruktorka, ktorú som mala zastupovať. Zostala som ako obarená...z 10€, ktoré som doteraz dostávala (a ktoré už boli z mojej strany zľava, aby som jej vyšla v ústrety), by som so zmluvou zarábala 3-3,5€. Bolo mi jasné, že so zmluvou budem mať nižší plat, lebo sa platia odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne...bola by som ochotná spustiť na 9, 8, možno dokonca na 7€. Ale na tri a pol? V žiadnom, prípade. Okrem toho začali na mňa (podľa mňa nerealisticky) zvyšovať nároky: na hodine posilňovania odo mña ženy očakávali, že ich budem motivovať ako mažoretka a venovať im osobitne čas a pozornosť, akoby som bola osobný tréner. To je nemožné, lebo hodiny sú skupinové, nehovoriac o cene. Im vychádza cenovo popoludnie v telocvični výhodne: môžu cvičiť na strojoch (majú k dispozícii 4.5 hodiny) alebo ísť na tri skupinové hodiny a ešte sa na záver osprchovať v teplej vode...to všetko za 3€.
Čiže každá tá skupinová hodina im vychádza cenovo 1€ (menej ako jedna káva), mne za ňu zaplatí šéfka 3,5 € a očakáva sa služba a prístup osobného trénera...to je, akoby ste v čínskom obchode cheli kúpiť zlatú retiazku so smaragdovým príveskom a zaplatiť za ňu 5€ v štýle "Mačkavovreci".
Skrátka a dobre, nerealistické nároky, smiešna cena, zrejme pokus o manipuláciu tým, že mi to predostreli na poslednú chvíľu...to vo mne vyvolalo veľmi jasnú reakciu, že teda v žiadnom prípade sa nenechám zaviazať takýmito podmienkami na najbližších 6 mesiacov. Kopec času, čo som trávila mimo domu, dlhé hodiny šoférovania, návraty za tmy, keď sa po ceste premávajú diviaky...to sa mi za ten mizerný plat neoplatí. Bolo mi jasné, ako sa rozhodnem, vyšlo mi to samo kdesi z útrob, len to bol pre mňa silný emocionálny nápor. Jednak povedať šéfke nie a strach, že sa na mňa nahnevá a stratím možnosť s ňou spolupracovať v budúcnosti, jednak strach, že nebude iná práca.
Na druhý deň som to musela prekonať a postaviť sa šéfke, bola som z toho nervózna, ale zvládla som to. Nenahnevala sa, len jej to prekazilo plány. Bude hľadať osobu, ktorá jej odučí všetky tie hodiny kvalifikovane, za daný plat. Bude to mať zložité, nielen kvôli podmienkam, ktoré ponúka, ale aj preto, že bývame vo veľmi riedko obývanej oblasti a nie je tu zrovna veľa inštruktorov.
Ja mám zasa na druhej strane dosť iných hodín (Jóga, tanec, angličtina) a iných prác (tlmočenie, upratovanie), omnoho lepšie platených a kreatívnejších, takže nie som odkázaná pracovať ako (takmer) otrok. Odkedy sa toto odohralo, mám viac času na to, aby som mohla byť s rodinou a kopec novým projektov, lepšie finančne ohodnotených: štyri nové hodiny, kde za týždeň zarobím viac než v gyme za mesiac pracujúc 17 hodín týždenne.
