Posledný článok, "Tunel na konci svetla", bol o tom, že moja mama odcestuje v marci, lebo to s ňou už psychicky nezvládam...hneď v prvý februárový víkend sa to všetko zasa zmenilo. Strávila som totižto tri dni mimo domu, na podujatí February Yoga: tri dni plné cvičenia jógy, ktoré som navyše strávila s kamarátkami. Veľa nového som sa naučila, cvičila som cviky, o ktorých som ani nevedela, že sú možné, cvičila som cviky, o ktorých som si myslela, že ja nie som schopná ich spraviť...a znova som zostala v úžase nad tým, aký je svet jógy rozsiahly, priam nevyčerpateľný, nekonečný. Myslím, že ma nikdy neomrzí cvičiť jógu.
No a nakoľko som sa po tieto tri dni uvoľnila, pookriala, keď som sa vrátila domov omnoho kľudnejšia, navrhla som mame, nech ešte zostane nejaký ten čas.
Nech si užije jar, dobré počasie, prácu v záhrade, nielen zimu. Tak sa odlet odložil, zatiaľ na dobu neurčitú...rozhodla som sa vuyžiť tento článok na rekapituláciu môjho "jógového života", nakoľko mi jej cvičenie natoľko pomáha.
Už keď som bola malá, s bratom sme sa hrávali v štýle "vieš spraviť toto?": môj o sedem rokov starší brat mi ukazoval všakovaké krkolomné cviky a telesné pozície, ktoré som napodobňovala. Až o mnoho rokov neskôr som v nich rozpoznala jógové ásany: Lev, Páv, Lotos, Pluh, Sviečka...
Tiež si jasne pamätám svoju prvú ozajstnú hodinu jógy, ktorej som sa zúčastnila v rámci alternatívneho festivalu Rainbow Family Gathering v Nemecku, keď som mala okolo 24 rokov. Inštruktorka nám povedala, aby sme sa postavili rovno a zdvihli ramená. Zostala som v úžase, keď mi prišla opraviť držanie tela. Ja som bola presvedčená, že stojím rovno a mám vystreté ramená...
Začala som cvičiť jógu pravidelne v roku 2008. Prihlásila som sa na hodiny v miestnom CVČ (centrum voľného času) vo štrvti Fontiňas, kým som žila v meste Santiago de Compostela. Bola to sranda, lebo z približne 15 člennej skupiny som bola jediná, kto mal menej než 60 rokov (vrátane učiteľa).
Chodila som tam pravidelne asi tri roky a naučila sa dobré základy. Potom sa raz stalo, že učiteľ meškal: pomýlil si deň a na hodinu neprišiel. Ostatné tetušky zo skupiny ma povzbudili, aby som hodinu odučila ja. Samu seba som prekvapila, že som si pamätala nielen cviky, ale aj inštrukcie.
Začala som teda samoštúdium a v roku 2011 začala aj prax. Raz do týždňa ku mne chodili tri kamarátky, spolu sme cvičili, ja som viedla hodiny.
V roku 2015 som sa rozhodla spraviť si aj oficiálny kurz, aby som mala PAPIER a odvtedy sa neustále vzdelávam ohľadne ľudského tela, jeho fungovania a možností pohybu, jógy a mnohých iných techník. Som vďačná, že som sa mohla naučiť viacej priamo v Indii v roku 2016.
Pracovala som v dvoch rôznych fitness centrách a mám za sebou odučených mnoho hodín: skupinové, individuálne, online aj naživo, pre dospelých, deti, mládež, starších ľudí, ľudí s telesným a/alebo psychickým postihnutím...
Milujem cvičiť a tiež učiť jógu. Som hlboko presvedčená o tom,že nám pomáha cítiť sa lepšie fyzicky aj psychicky, a toto poznanie chcem predať aj iným ľuďom, nech sa všetci cítime dobre.